Lukašenko získal získal v tohtoročných voľbách viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010. Približne 6,5 percenta voličov sa vyslovilo proti všetkým kandidátom, ktorí sa uchádzali o prezidentský úrad. Volebná účasť dosiahla 86,75 percenta.
Všeobecne sa očakávalo, že šesťdesiatjedenročný Alexandr Lukašenko, ktorý drží kormidlo moci v tejto bývalej sovietskej republike už 21 rokov, bude opäť zvolený. Vo voľbách mal troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán – Sergeja Gajdukeviča a Nikolaja Ulachoviča, a málo známu opozičnú aktivistku Taťjanu Korotkevičovú.
V centre Minska sa podľa agentúry DPA počas hlasovania zišlo niekoľko desiatok odporcov autoritárskeho prezidenta, aby protestovali proti voľbám. V sobotu bolo ako známka uvoľnenejšej atmosféry pri tohtoročnom hlasovaní vnímané to, že polícia pripustila konanie vopred nepovoleného zhromaždenia opozície.
Pred piatimi rokmi viedlo Lukašenkovo opätovné zvolenie k masovým protestom a uväzneniu popredných opozičných predstaviteľov. Podpora jeho režimu však vzrástla, keď sa vykresľoval ako záruka stability v krajine v čase ekonomickej krízy a separatistického konfliktu na susednej Ukrajine.
Západ dlho bojkotoval Lukašenkovo Bielorusko, ktoré v roku 2005 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová označila za „poslednú diktatúru Európy“, v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a zákroku proti politickému disentu. Na viacerých bieloruských činiteľov a podniky uvalil sankcie.
Lukašenko, ktorý je vnímaný ako najbližší spojenec Moskvy, vystupoval v kampani ako rezolútny obhajca nezávislosti Bieloruska. Avšak Bielorusko, ktorého ekonomika je tesne spätá s tou ruskou, zažíva hospodárske ťažkosti, ktoré sa podľa sociológov začínajú odrážať aj v náladách verejnosti.
Voľby sa konali v období zlepšených vzťahov Bieloruska s Európskou úniou. Zdroje z EÚ v piatok 9. októbra vyhlásili, že únia sa pripravuje na dočasné zmiernenie bieloruských sankcií, ak po voľbách nebudú nasledovať represálie proti odporcom Lukašenka a prípadným demonštrantom.
Vizitka Alexandra Lukašenka (61), ktorý bol piatykrát zvolený prezidentom Bieloruska:
- 30. augusta 1954 – Narodil sa v obci Kopys vo východnom Bielorusku.
- 1975 – Vyštudoval históriu a ekonómiu na Mogilevskej univerzite. Ten istý rok sa oženil; s manželkou Galinou má dvoch synov, teraz žijú oddelene. Lukašenko má údajne tiež nemanželského syna.
- Od roku 1975 – Pôsobil v Komsomole, mládežníckej organizácii komunistickej strany, pracoval ako politruk (politický inštruktor) pohraničných vojenských jednotiek a zapojil sa do činnosti niekoľkých poľnohospodárskych podnikov.
- 1985 – Ukončil Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu.
- 1987 – 1994 – Predseda sovchozu (štátneho poľnohospodárskeho družstva) Goroděc v Sklovskej oblasti.
- 1990 – Zvolený do parlamentu.
- 1993 – Stal sa predsedom parlamentnej komisie pre vyšetrovanie korupcie.
- 10. júla 1994 – V druhom kole volieb bol prvýkrát, s veľkou prevahou (84,95 percenta hlasov), zvolený prezidentom. Popularitu si získal osobným prístupom k voličom a protikorupčnou rétorikou.
- November 1996 – V referende schválili Lukašenkov návrh novej ústavy, podľa ktorej začalo funkčné obdobie prezidenta od okamihu jej prijatia, čím si predĺžil pôsobenie v prezidentskom kresle o dva roky do roku 2001. Vďaka tejto ústave získal rozsiahle právomoci a hneď rozpustil parlament.
- 9. septembra 2001 – Lukašenko opäť zvíťazil v prezidentských voľbách; už v prvom kole získal 75,6 percenta hlasov a jeho hlavný súper, odborový predák Uladzimer Hančaryk 15,4 percenta.
- Október 2004 – Ďalšie referendum zrušilo ústavný zákaz vykonávať funkciu prezidenta krajiny po viac ako dve funkčné obdobia.
- 20. marca 2006 – Lukašenko opäť zvíťazil v prvom kole volieb prezidentských volieb (83 percent), hlavný opozičný kandidát Alexander Milinkevič dostal len 6,1 percenta. Po údajne sfalšovaných voľbách nasledovali protesty, ktoré skončili policajnou brutalitou, zatýkaním a súdmi. Za zmanipulovanie volieb uvalili USA a EÚ na Lukašenka a jeho režim sankcie.
- Október 2008 – EÚ pozastavila uplatňovanie sankcií voči Bielorusku kvôli náznakom zlepšenia na poli ľudských práv a zahraničnej politiky; v marci a novembri 2009 pozastavenie predĺžila.
- Apríl 2009 – Lukašenko navštívil Taliansko, čo bola jeho prvá návšteva v západnej Európe od roku 1996, keď bol vo Francúzsku.
- 19. decembra 2010 – Lukašenko bol opätovne zvolený hlavou štátu (79,67 percenta), druhý skončil kandidát opozície Andrej Sannikav s 2,6 percentami hlasov. Voľby opäť vyhnali do ulíc tisícky, podľa niektorých zdrojov desaťtisíce ľudí, ktorých polícia rozohnala; množstvo ľudí sa zranilo, stovky demonštrantov zatkli a odsúdili. Za mrežami sa ocitlo aj niekoľko prezidentských kandidátov.
- 31. januára 2011 – EÚ sa rozhodla uvaliť sankcie na Lukašenka a ďalších viac ako 150 predstaviteľov tamojšieho režimu kvôli represiám po prezidentských voľbách v roku 2010.
- 11. októbra 2015 – Lukašenko bol piatykrát zvolený hlavou štátu.