„A to verejnosť ani nevie, že pred štyrmi dňami sme eliminovali v Istanbule samovražedného atentátnika rovnako ako ďalšieho teroristu tesne pred sobotňajším dvojnásobným útokom. A tak protiteroristická operácia prebieha úspešne,“ tvrdil premiér len pár hodín po tom, čo rukou samovražedných atentátnikov zahynulo v sobotu v Ankare podľa najnovších informácií úradov 97 osôb a viac ako 500 vyhľadalo lekársku pomoc.
Oficiálne je podľa Ankary za najnovším krviprelievaním Islamský štát. Jeho príslušníci utekajú pod tlakom sýrskej armády na turecké územie a na hranici si tak vytvorili vlastný „schengen“. Podľa Sýrčanov sa totiž po doplnení živej sily a munície vracajú späť na bojisko v Sýrii, čo zachytávajú aj videa z turecko-sýrskej hranice. Ankara je v tomto prípade v dobrovoľnej úlohe diváka. Neplatí to o vojne s kurdskými povstalcami zo Strany kurdských pracujúcich (PKK). Konkrétne na juhovýchode krajiny a v severnom Iraku. Podľa azerbajdžanského portálu Trend, odvolávajúceho sa na Haber7, cieľom náletov boli základne PKK Zal a Metina.
Po sobotňajších útokoch pokračovali aj v pondelok turecké letecké nálety na základne Kurdov. A to napriek jednostrannému prímeriu, ktoré odporcovia režimu v Ankare vyhlásili z úcty k obetiam sobotňajšieho krviprelievania, ale aj v súvislosti s opakovanými parlamentnými voľbami naplánovanými na 1. novembra. Zaujímavosťou je, že už veľmi krátko po nedeľňajšom bombardovaní oznámil Reuters s odvolaním sa na turecké zdroje takmer presný počet kurdských obetí – 30 až 35. Vedenie PKK citované agentúrou Firat News v pondelok zopakovalo, že bude aj naďalej dodržiavať jednostranné prímerie z úcty k obetiam útokov v Ankare. Podľa premiéra Ahmata Davutoglu ide o „chytrácku taktiku pred voľbami“. Iný názor má však Jevgenij Satanovskij, odborník na Blízky a Stredný východ.
„Dvojitý atentát v Ankare odpútal pozornosť tureckých médií od úspechov Ruska v Sýrii. V konečnom výsledku atentáty hrajú do kariet prezidentovi Erdoganovi, ktorý tak získal voľnú ruku proti tým, ktorí budú na strane radikálov,“ povedal pre portál Imperia Satanovskij. Zároveň upozornil, že medzi podozrivými nie je turecká tajná služba MIT. A to vraj napriek tomu, že jej rukopis mal aj júlový atentát, ktorý odštartoval ďalšie kolo Erdoganovej vojny proti Kurdom.
„Nie som stúpencom konšpiračných teórií o sprisahaniach, ale nepoznám teroristické útoky, za ktoré by nik neniesol zodpovednosť. Výnimkou sú iba tie, ktoré boli organizované ako politická provokácia,“ dodal politológ. Podľa neho sa pritom len veľmi ťažko podarí tureckému prezidentovi vyhrať voľby.
„Erdogan má veľa nepriateľov a urobil veľa chýb. Napríklad, že sa postavil na stranu odporcov Asada spoločne so Saudskou Arábiou a Katarom, pričom Rijád mu určil úlohu prifrontového štátu so všetkými mínusmi, ktoré to prináša, vrátane problému utečencov. Erdogan nemá kam ustúpiť,“ cituje Imperia Satanovského.
Koncom leta začali Kurdi útok na sýrsku Rakku, baštu IŠ. Erdogana to prinútilo začať vojnu proti PKK. Zároveň plánoval vyvolať vlnu nacionalizmu v spoločnosti a znížiť tak volebné šance prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) Selahattina Demirtaša. Jeho nádej, že zoberie hlasy HDP, sa rozplynula na pozadí odporu Kurdov. Navyše EÚ aj USA nepodporili Erdoganov plán na vytvorenie bezletovej zóny nad Sýriou. Napokon v týchto chvíľach Washington sťahuje z Turecka svoje raketové komplexy Scad a nemecká kancelárka Merkelová vyhlásila, že „v Turecku nevidí člena únie“.