Podľa posledných prieskumov by 25. októbra mala zvíťaziť národná konzervatívna pravica – Právo a spravodlivosť – s výsledkom okolo 36 percent. Osem rokov vládnuca konzervatívna Občianska platforma za ňou zaostáva o jedenásť percentuálnych bodov. Skutočne zaručené miesta v parlamente majú len tieto dve najväčšie politické strany, odvekí rivali, ktorí sa prakticky pohybujú na tej istej strane politického spektra. Skôr napravo a predovšetkým v bezpečne konzervatívnej šedi.
Podľa aktuálnych preferencií by sa do parlamentu dosiahnutím minimálne piatich percent hlasov mohli dostať ešte Zjednotená ľavica, Poľská ľudová strana, hnutie okolo pankového hudobníka Pawła Kukiza a nová strana s názvom Novočasná. Žiadna z týchto strán však nemá istotu kresiel v parlamente, čo tiež výrazne sťažuje predvolebnú matematiku úvahy o potenciálnych stranách vládnej koalície.
Szydlová proti Kopaczovej
Občianska platforma ide do volieb na čele s premiérkou Ewou Kopaczovou. Post na čele vlády prevzala iba vlani, keď jej ho prepustil nový stály predseda Európskej rady Donald Tusk. Právo a spravodlivosť na druhej strane reprezentuje súčasný poľský prezident Andrzej Duda, ktorý v májových voľbách porazil dovtedajšiu hlavu štátu Bronisława Komorowského, nominanta Občianskej platformy. Ak v októbri Právo a spravodlivosť vyhrá voľby a nájde si koaličného partnera, funkciu premiérky bude zastávať doteraz málo známa rodáčka z Osvienčimu Beata Szydlová.
Vyštudovaná etnografička Szydlová má 52 rokov. Je vydatá, má dve deti. Svoju politickú kariéru začala na lokálnej úrovni ako starostka dvadsaťtisícového mestečka Brzescze. Do strany Právo a spravodlivosť vstúpila pred desiatimi rokmi a od roku 2010 je jej podpredsedníčkou. Tretie volebné obdobie po sebe je poslankyňou poľského parlamentu.
Nudná a pracovitá
Sama Szydlová sa o sebe vyjadruje skromne. „Možno som nudná a nevýrazná, ale mienim poctivo pracovať,“ povedala o sebe. Médiá ju, podobne ako prezidenta Dudu, ktorého volebnej kampani pred pol rokom šéfovala, často označujú za bábku v rukách predsedu strany Jarosława Kaczyńského, či dokonca o nej priamo hovoria ako o Kaczyńskom v sukni. Expremiér, brat – dvojička Lecha Kaczyńského, ktorý pred piatimi rokmi vo funkcii prezidenta republiky zahynul počas leteckej katastrofy v Smolensku spolu s desiatkami predstaviteľov poľskej politickej elity, Szydlovú chváli slovami, že "je neobyčajnou a súčasne obyčajnou poľskou ženou“. Na post potenciálnej premiérky ju vybral preto, že je lojálna a reprezentuje ženský protipól súčasnej predsedníčky vlády Kopaczowej z Občianskej platformy.
Hoci Právo a spravodlivosť v prieskumoch stabilne vedie, v posledných dňoch strana zaznamenala prepad asi o tri percentuálne body. Poľský publicista Tomasz Lis tento mierny prepad preferencií Práva a spravodlivosti v predvolebných prieskumoch označil za dôsledok efektu Kaczyńského. Jarosław Kaczyński pomaly „vylieza zo skrine“ a jeho strane začínajú klesať preferencie. Podľa prieskumov Centra výskumu verejnej mienky je totiž Kaczyński tretím najnedôveryhodnejším politikom v Poľsku. Na prvých dvoch priečkach nedôvery sú Janusz Korwin-Mikke a Janusz Palikot, politici z malých strán, známi škandálmi a radikálnymi vyjadreniami.
Naopak, najviac Poliakov dôveruje novému prezidentovi Dudovi a premiérke Kopaczovej. Rozhodnutie Kaczyńského zostať v tieni prezidenta a potenciálnej novej premiérky sa ukazuje ako najlogickejšie riešenie.
Podľa sociologičky Anny Materskej-Sosnovskej Právo a spravodlivosť trochu padá aj preto, že Szydlovej chýba „charizma a ľahkosť nadväzovania kontaktu“, akú mal počas kampane napríklad víťaz prezidentských volieb Duda.
Odmietne kvóty?
Hoci sú obe politické strany prakticky rovnako nastavené vo väčšine spoločenských otázok, reprezentuje Občianska platforma trochu liberálnejšiu vetvu. Otázky umelého oplodnenia, interrupcií či práv LGBT komunity pre ňu nie sú úplným tabu a takisto je otvorenejšia v aktuálnej otázke pomoci v utečeneckej kríze.
V prípade, že vyhrá Právo a spravodlivosť, bude totiž neisté, ako sa Poľsko postaví voči svojmu záväzku prijať kvótami určených 4 500 utečencov. Poľsko ako jediná z krajín visegrádskej štvorky hlasovalo za kvóty. Opozičná uchádzačka o premiérske kreslo svoju sokyňu odsúdila za zradu stredoeurópskych spojencov a sľúbila, že postoj Poľska zmení, keď vytvorí svoju vládu. Kvóty odsúdil aj expremiér Kaczyński, ktorý proti utečencom ostro vystupuje, pričom sa oháňa kultúrnym ohrozením katolíckej krajiny.
Dve volebné obdobia Občianskej platformy pomohli Poľsku zaujať stabilnú pozíciu v Európe, prekonať krízu a dosahovať kontinuálny rast životnej úrovne, čo sa však prejavilo predovšetkým v mestách. Teraz sa zdá, že voľby vyhrajú sľuby o posilnení sociálnych istôt a pomníkový patriotizmus, ktorý bude neustále pripomínať, ako sa história nepekne zachovala k Poľsku druhou svetovou vojnou začínajúc a Smolenskom končiac.