Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)
V súvislosti s utečeneckou krízou niektorí lotyšskí predstavitelia tvrdili, že krajiny NATO by mohli odmietnuť chrániť vzdušný priestor pobaltských krajín, pretože Lotyšsko váha prijať utečencov. Mohla by nastať takáto situácia alebo je to len rétorika?
Z NATO neprichádzajú takéto návrhy. Som presvedčený, že budeme poskytovať prostriedky na ochranu vzdušného priestoru. Všetci oceňujú dôležitosť udržania tejto misie, bez ohľadu na utečeneckú krízu. Čo je podstatne iný problém.
Takže nevidíte nijaký súvis s článkom päť o kolektívnej obrane? Ten je stále pevne daný?
Som prekvapený, že by si niekto mohol myslieť niečo iné. Nikto nenaznačuje, že by súčasná utečenecká kríza mohla mať nejaký vplyv na náš prístup k článku päť. Je to nemysliteľné.
Čím by mohli aliancia a jej členské štáty prispieť k riešeniu utečeneckej krízy?
Riešenie tejto veľkej krízy spočíva v tom, že musíme doň strategicky zapojiť všetku moc a vplyv, ktoré majú štáty a medzinárodné spoločenstvo. Medzi tým sú aj vojenské nástroje. Ak je stabilita vratká, tak úlohou môže byť jej zabezpečenie, budovanie potrebných kapacít a výcvik. Vyžaduje si to politický konsenzus. Je však v silách NATO to urobiť, ako aliancia ukázala v Afganistane. NATO by teda mohlo hrať úlohu, je to však o politickej vôli.
Strávili ste značný čas v Afganistane. Čo vám vaše skúsenosti hovoria o kríze, ktorej čelíme teraz?
Po pôsobení v Afganistane a s tým, že niektoré štáty boli v Iraku, sme svedkami pomerne ohraničenej politickej chuti podieľať sa na nejakej nákladnej a riskantnej stabilizačnej operácii. K tomu sa dá prirátať, že keď vypukla sýrska kríza, bola spojená s neochotou zapojiť sa do toho, čo sa tam dialo. Kríza v Sýrii je extrémne komplexná. Nemá jednoduché riešenie. Keby existovalo, už by sme ho našli. Existovala nestabilita na hraniciach s Irakom. Je to krajina, ktorá sa sama pokúšala pohnúť dopredu po veľkej medzinárodnej operácii. Obávam sa, že Sýria opäť nakazila Irak nestabilitou. Problémy sú aj tam. Ale Sýria je veľmi vážnym problémom pre medzinárodné spoločenstvo.
Kde sa stala chyba?
V Iraku a v Afganistane? Z každej vojenskej operácie sa dá poučiť. Sú veci, ktoré bolo možné urobiť lepšie, tie, ktoré sa podarili a tie, ktoré príliš nevyšli. Stále to skúmame. Kolektívne, aj ako jednotlivé štáty. Nebudem preto debatovať o dobrých a zlých stránkach operácií v Iraku a Afganistane. Ako som povedal, problém Deašu (iný názov pre Islamský štát, pozn. red.) sa v prvom rade zrodil zo situácie v Sýrii.
Ako sa dívate na pôsobenie Ruska v Sýrii?
Je ešte príliš skoro to hodnotiť. Je však jasné, že panujú vážne obavy z toho, čo by mohlo byť cieľom Ruska v Sýrii. Myslím, že budeme musieť vyčkať a uvidíme, ako sa situácia vyvinie.
Budeme len sedieť a čakať, aby sme videli, k čomu dôjde?
Nehovorím, že by sme mali sedieť a čakať. Mám na mysli, že by sme sa mali pozorne pozrieť na to, čo by mohli byť ciele Ruska v Sýrii. Mali by sme o tom diskutovať s krajinami regiónu a tými, ktoré majú v oblasti záujmy. Na základe toho by mal vzniknúť náš postup.
Je ruská armáda čoraz profesionálnejšia alebo to, čo vidíme, je skôr chválenie sa na verejnosti?
Rusko výrazne investovalo do ozbrojených síl. Viac peňazí znamená viac kapacít. Každý mesiac počujeme o niečom novom, čo by mali ruské ozbrojené sily dostať. Musíme sa pýtať, načo to je. NATO je totiž úplne jednoznačne obranná organizácia. Už samotný spôsob, akým aliancia rozhoduje, vylučuje agresiu. Naše ozbrojené sily máme na úrovni, ktorá je potrebná pre kolektívnu obranu. Pýtame sa preto našich susedov, prečo chcú oni niečo iné.
Vidíte možnosť, že sa opäť spustia preteky v zbrojení?
Je jasné, až ak Rusko výrazne vykročí k zmenám svojich vojenských kapacít, budeme na to musieť naším vlastným spôsobom reagovať. Bol by som veľmi nerád, keby sme sa dostali do nového kola pretekov v zbrojení. Sme v časoch, keď si ekonomiky našich krajín vyžadujú niečo iné. Som si však istý, že NATO bude udržiavať také ozborojené sily, aby mohlo čeliť hrozbám, ktoré sa vyskytnú.
Ktoré hrozby to sú?
Je to zjavná ochota susedov prekročiť medzinárodné hranice a obsadiť cudzie územia silou. NATO má z toho obavy. Je to možná hrozba, ktorú musíme brať naplno do úvahy. Ďalej je to existencia Deašu v blízkosti hraníc NATO a množstvo zdrojov nestability v severnej Afrike, na Blízkom východe aj v širšej oblasti. Akčný plán pripravenosti NATO, ktorý sme prijali vlani na jeseň vo Walese, odpovedá na tieto výzvy zvýšením pripravenosti síl aliancie.
Celý rozhovor (v angličtine) si prečítajte na www.defencematters.org