Belehrad v posledných dňoch značne rozladil nemecký dodatok ku kapitole 35, ktorá by mala zahájiť neustále odkladané prístupové rokovania Srbska s Európskou úniou. Podľa srbskej strany ju tieto dodatky prakticky nútia k uznaniu nezávislosti Kosova, hoci nepriamo.
„Už mi nič nehovorte o kapitolách. Ak chcete, tak ich otvorte, ak nechcete, tak je neotvárajte,“ reagoval vraj Vučić nahnevane pri neformálnom stretnutí s kosovským premiérom Isom Mustafom a so šéfkou únijnej diplomacie Federicou Mogheriniovou.
Vučić tiež povedal, že „Srbsko svoje slovo vždy dodržalo, všetci ostatní však svoje záväzky neplnili“. Poukázal pritom na to, že kosovská vláda doposiaľ neschválila uznesenie o vzniku spoločenstva srbských obcí a okrem toho vôbec nezačala plniť katastrálnu dohodu uzatvorenú už v roku 2011.
Posledné kolo rokovaní premiérov z 25. augusta pritom vyznelo pozitívne, keď Mogheriniová povedala, že dohody, ktoré boli na tomto stretnutí zjednané, umožnia obom stranám vydať sa na „európsku cestu“. Najdôležitejšia dohoda sa týkala integrácie zhruba päťdesiattisícovej srbskej menšiny v Kosove, ktorá má približne 1,9 milióna obyvateľov, prevažne etnických Albáncov.
Spomínaná dohoda sa týka spoločenstva srbských obcí a oblasti, kde žije väčšina Srbov, majú vďaka nej získať oveľa väčšie právomoci. Kosovsko-albánska opozícia však práve preto dohodu odmieta. Poukazuje na to, že zamýšľané srbské spoločenstvo bude mať „príliš veľké autonómne právomoci“, podobné ako má bosnianska Republika srbská (RS), ktorú mnohí považujú za štát v štáte. Hrozby bosnianskych Srbov, že sa od Bosny oddelia, vyvolávajú obavy, že by sa to isté mohlo stať v Kosove.
Mustafa a jeho vláda sú teraz pod veľkým tlakom opozície, aby od dohody ustúpili. Poslanci nacionalistického hnutia Sebaurčenie kvôli tomu blokujú rokovania parlamentu, ktorý by mal dohodu schváliť, a usporadúvajú pravidelné protesty. V dvoch prípadoch bol napríklad premiér zasypávaný vajíčkami a v jednom opoziční poslanci vypustili slzný plyn do sály pri zasadnutí zákonodarného zboru.