Summit v Bruseli preberie ochranu hraníc a zmeny azylového systému

Tri konkrétne otázky týkajúce sa migrácie ponúkol prezidentom a premiérom na posúdenie predseda summitov Európskej únie Donald Tusk v pozvánke na nadchádzajúcu vrcholnú schôdzku v Bruseli. Preberať by podľa neho mali budúcnosť dublinského systému, ktorý teraz určuje, ako EÚ rieši žiadosti o azyl. Hovoriť sa má aj o zlepšení ochrany vonkajších hraníc, vrátane možnosti vzniku európskej pohraničnej stráže.

14.10.2015 14:35
debata (5)

Zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktoré je plánované na štvrtok 15. októbra, sa zúčastní aj predseda vlády SR Robert Fico. Premiér na stredajšom rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti zopakoval odmietnutie kvót na rozdeľovanie migrantov.

Registrácia stále nie je funkčná

Tusk chce diskutovať tiež o konkrétnych úlohách takzvaných „hotspotov“, teda spôsobu, ako sa EÚ v terajšej migračnej vlne snaží pomôcť Taliansku a Grécku s identifikáciou a registráciou žiadateľov o azyl. Okolo celého konceptu a registrácia napríklad tých, ktorí sa registrovať nechcú, totiž stále panuje množstvo nejasností. Celý systém, ktorý má byť plne funkčný do konca novembra, je predpokladom k plnému rozjazdu plánovaného prerozdeľovania 160-tisíc žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska.

„Výnimočne ľahký prístup do Európy“ je podľa Tuska jedným z významným faktorov, ktoré migrantov do EÚ priťahujú. „Aj keď sa príliv utečencov v priebehu zimy spomalí, musíme byť pripravení na jar a nebezpečenstvo ešte väčšieho prílevu migrantov,“ varoval Tusk v liste, ktorým pozýval lídrov krajín na rokovanie.

Otázka Dublinských pravidiel

Únia by podľa šéfa summitov mala riešiť, či v súčasnej podobe zachovať teraz často kritizované dublinské pravidlá určujúce, ktorá krajina vybavuje konkrétnu žiadosť o azyl, alebo či je potrebné premýšľať o alternatívach.

Návrhy záverov summitu diplomati stále pripravujú. Verzia, ktorou disponuje ČTK, hovorí okrem iného o potrebe posilniť právomoci európskej agentúry Frontex tak, aby mohla účinnejšie chrániť vonkajšiu hranicu únie. Hovoria tiež o posilnení mandátu agentúry tak, aby mohla sama iniciovať návraty tých, kto na azyl v únii nebudú mať právo.

Spolupráca s Tureckom

Prirodzenou reakciou je podľa Tuska snaha hľadať riešenie nielen vnútri únie, ale tiež v spolupráci s krajinami, odkiaľ veľké množstvo utečencov prichádza. Únia už v septembri na mimoriadnej schôdzke k migrácii zdôraznila predovšetkým potrebu úzkej spolupráce s Tureckom, ktoré je kľúčovou tranzitnou krajinou. S Ankarou teraz EÚ rokuje o detailoch posilnenej spolupráce.

Tusk v liste lídrom pripomenul, že Turecko žiada európsku podporu projektu bezpečnej a bezletovej zóny v severnej Sýrii. Rusko, ktoré teraz v Sýrii vojensky zasahuje, je však proti jej vzniku. Preto je podľa vysoko postaveného predstaviteľa EÚ zložité predstaviť si, ako by v terajšej situácii mohla fungovať. Turecko už úniu varovalo, že bez vzniku takejto zóny by ďalšie stupňovanie násilia v Sýrii mohlo znamenať novú masívnu utečeneckú vlnu.

Krajiny EÚ sa stále nezhodujú napríklad v tom, či má byť Turecko, ktoré je členom NATO a kandidátom na členstvo v únii, zapísané do vznikajúceho celoeurópskeho zoznamu bezpečných krajín.

Summit by mal zhodnotiť reálne prvé kroky plynúce zo septembrových rozhodnutí lídrov únie, vrátane toho, ako krajina plní svoje záväzky výrazne zvýšiť financovanie napríklad podporných programov OSN. Zaoberať by sa mal tiež snahou Veľkej Británie vyjednať pred referendom o zotrvaní v EÚ novú podobu vzťahov s úniou. Britský premiér David Cameron by mal spolu so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a Tuskom informovať lídrov o doteraz uskutočnených diskusiách.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Brusel #Donald Tusk #summit EÚ #migranti