Pozvaniu na ministerstvo zahraničia predchádzalo vyjadrenie tureckého premiéra Ahmeta Davutoglua, ktorý varoval USA pred dodávkami zbraní sýrskym Kurdom, ktorí sú podľa neho prepojení na tureckú Stranu kurdských pracujúcich, ktorú považuje Ankara za teroristickú organizáciu. Pritom šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov viackrát potvrdil, že Rusko dodáva Kurdom bojujúcim s IŠ zbrane sprostredkovane cez irackú vládu. A podľa agentúry Vestnik Mordvianska budú dodávky pokračovať aj pre sýrsku armádu. Konkrétne ide o ruské tanky T-62 a Т-72B, ale aj o obrnené vozidlá pechoty BMP-2.
USA: Dodávky budú pokračovať
V tomto smere nechcú zaostávať ani Američania. „Naše dodávky budú pokračovať,“ potvrdil v stredu hovorca Pentagonu Steve Warren s tým, že ide o súčasť programu pomoci silám bojujúcim proti IŠ. „USA doteraz minuli 300 miliónov dolárov z celkových 500 miliónov schválených na prípravu sýrskej opozície,“ dodal Warren. Moskva však už predtým vyjadrila obavy, podľa ktorých terajšie nastavenie systému dodávok zbraní nevylučuje, že časť z nich sa dostane do rúk islamských radikálov. Nepriamo to pripustili aj Američania, keď spomínanú pomoc pozastavili s odôvodnením, že je „neefektívna“. V tejto súvislosti kanadský denník The National Post konštatoval: „Na rozdiel od amerického bezvýsledného hľadania východiska zo sýrskej krízy Putin jasne dal najavo, že nik okrem Asadových síl a ozbrojených Kurdov nebojuje proti IŠ a ďalším teroristom operujúcim v Sýrii.“
Kurdi plánujú zjednotenie
Vrásky na čele tureckých politikov robí najnovšie aj vyhlásenie sýrskych Kurdov z Oddielov ľudovej sebaobrany o neodkladnom vytvorení opozičnej vojenskej aliancie, ktorá by zastrešovala Kurdov, Arabov, Asýrijcov, ako aj ďalšie etnické skupiny žijúce v Sýrii. Pritom, ako potvrdil pre portál Vzgľad Sálih Muslim, spolupredseda sýrskej kurdskej Strany demokratickej jednoty, sýrski Kurdi chcú ostať súčasťou Sýrie.
„Našu budúcnosť sme vždy spájali s jednotným demokratickým sýrskym štátom,“ vyhlásil predstaviteľ sily, ktorá už aj pred ruským bombardovaním úpešne bojovala na severe krajiny proti IŠ. Napriek tomu azerbajdžanský politológ Elman Nasirov pre portál Sputnik.az pripomenul: „Kurdi majú v pláne vytvoriť na území Iránu, Turecka, Iraku a Sýrie veľký kurdský štát.“ Podľa neho išlo o plán, ktorý bol aktuálny už počas vlády prezidenta USA Georgea Busha mladšieho a „ktorý môže byť aktivovaný v ktorúkoľvek chvíľu“. Je to však zatiaľ hudba budúcnosti. Nielen preto, že žiadna z krajín, v ktorej žijú Kurdi, im dobrovoľne „neprepustí“ kus územia , ale hlavne preto, lebo dnes je pre Kurdov prvoradou úlohou porážka islamských radikálov.
Erdoganov strašný sen
Ruské bombardovanie pozícií IŠ v blízkosti južných hraníc Turecka, následná aktivizácia Kurdov pozdĺž hraníc, ktoré sa mali stať bránou do arabského a islamského sveta, spôsobili, že Ankara sa ocitla v akoby vojenskej blokáde Moskvy.
„Vyzerá to tak, že najväčší úder inkasovalo Erdoganove Turecko. Ankare sa nepodarilo realizovať ani jednu z plánovaných úloh. Turecká vláda, ako hlavný sponzor extrémistických síl, stratila spojenca v Egypte, kde Moslimských bratov odstránili od moci,“ analyzoval v stredu situáciu, v ktorej sa ocitla Ankara, iránsky politológ Džachangir Karámí. Zároveň pripomenul, že sýrska vláda si nielen udržala kontrolu nad krajinou, ale získala aj silnú podporu ruského spojenca.
„Aj preto je aktivita Rusov v Sýrii pre Erdogana strašným snom. Aj keď je pravda, že ruská vojenská operácia má rozmanitý účel. V prvom rade však urobila škrt cez rozpočet práve tureckým ambíciám,“ dodal Karámí pre noviny Irán.
