Pritom volebné právo vyplývajúce z ústavy má, tak ako vo väčšine krajín, každý občan Ukrajiny. Ukazuje sa však, že nie je to celkom tak. K volebným urnám nemôžu ísť napríklad presídlenci z Donbasu, ktorých je viac ako 1,5 milióna, aj keď majú ukrajinské občianstvo.
Kyjev si vyberá voličov
„Chcela som voliť Porošenka, ale nemôžem,“ sťažuje sa Maria Holubovová, ktorá aj s dcérou vymenila domček v rodnom Kramatorsku za jednu izbu na okraji Kyjeva. Podľa platného zákona voliť možno len v mieste stáleho pobytu, čo nie je prípad presídlencov. O nič lepšie nie sú na tom ani obyvatelia na Kyjevom „oslobodených“ územiach v susedstve samozvaných Doneckej a Luhanskej republík v Donbase.
„Vládna moc jednoducho nechce, aby sa voľby uskutočnili tam, kde nemá šancu,“ pripomína ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. Podľa neho Kyjev síce často zdôrazňuje, že „na oslobodených územiach nás majú radi“, ale nie je to tak.
„Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že ani na územiach kontrolovaných Kyjevom nemajú v láske vládnu moc, a ak by mali možnosť hlasovať, tak by svoj hlas dali opozičným stranám,“ vysvetľuje Pogrebinskij. Jeho ukrajinský kolega Alexej Jakubin sa vyslovil v rovnakom tóne.
„V skutočnosti ide o pokus obmedziť možnosti časti voličov hlasovať v komunálnych voľbách a zbaviť ich tak dôležitého práva zúčastniť sa na tvorbe vládnej moci. A to je kľúčové právo v akejkoľvek demokracii,“ upozornil politológ s tým, že ďalším prejavom demokracie je možnosť opozície zúčastniť sa na hlasovaní.
Ibaže v prípade Ukrajiny nemajú takúto šancu napríklad komunisti, ktorých strana je v rámci vládnej doktríny tzv. dekomunizácie zakázaná. Neľahkú situáciu majú aj bývalí členovia vládnej Strany regiónov, z ktorých sa mnohí uchýlili do Opozičného bloku.
Komunálne voľby na Ukrajine majú ešte jednu charakteristickú osobitosť. Podľa nového zákona ak kandidát aj zvíťazí počtom získaných hlasov, ale jeho strana neprekoná potrebný prah voliteľnosti, tak mandát nezíska.
Znamená to, že takto nastavený systém volieb hrá do kariet veľkých a známych parlamentných strán. Podľa doterajších obštrukcií vo vzťahu k Opozičnému bloku a selekcie nepohodlných voličov tak súčasná moc jednoducho plánuje rozdelenie kresiel v oblastiach medzi sebou.
Horúce volebné miesta
Podľa Zorjana Škirjaka, poradcu ministra vnútra, sa zatiaľ ukazuje, že tzv. horúcimi volebnými miestami budú Odeská, Dnepropetrovská, Charkovská a Zakarpatská oblasť. „Vrátane Odesy, Dnepropetrovska a Charkova,“ upozornil poradca na jednej zo sociálnych sietí, citovaný agentúrou UNIAN.
V tejto súvislosti informoval, že o spoločenský poriadok sa bude počas volieb starať približne až 85-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek s tým, že "budú tvrdo a adekvátne reagovať“ na akékoľvek pokusy destabilizovať vnútropolitickú situáciu v rámci volebného procesu.
Politický návrat Tymošenkovej?
Blížiace sa voľby sú živnou pôdou pre rôzne špekulácie. Napríklad o politickom návrate Julie Tymošenkovej. „Vôbec to neprekvapuje,“ myslí si kyjevský politológ Vadim Karasjov, odvolávajúc sa na najnovšie výsledky prieskumov verejnej mienky. Podľa neho Julka, ako ju na Ukrajine familiárne volajú, je dnes najskúsenejšou političkou na súčasnej politickej scéne.
„Jej Baťkivščina (Vlasť) sa od roku 2002 zúčastňuje na voľbách, má sformovaný elektorát a vybudovanú veľkú komunálnu sieť,“ pripomína Karasjov. Samotná Tymošenková, ktorá bola premiérkou a kandidovala aj vo voľbách v roku 2010, vie podľa politológa rýchlo reagovať na situáciu v krajine a podľa toho aj meniť politické smerovanie.
V súčasnosti Baťkivščina postavila predvolebnú kampaň na boji proti vysokým poplatkom, pretože práve tie najviac tlačia ukrajinského voliča. Na takto postavenú kampaň nielen Baťkivščiny už reagoval premiér Arsenij Jaceňuk, podľa ktorého spomínaná téma je v kompetencii ústrednej vlády a nie komunálnych úradov.
„Otázku taríf rieši vláda a nie regionálna výkonná moc. Rovnako ako aj pohyb miezd. Ak niekto tvrdí v predvolebnej kampani, že tarify zníži a mzdy zvýši, tak klame voličov,“ povedal premiér Jaceňuk v nedeľňajšej televíznej relácii Za desať minút s tým, že komunálni politici sa musia starať o zateplenie domov, opravy či efektívne využívanie energií.
Podoby predvolebnej kortešačky
Snaha získať voliča má rozmanité podoby. Napríklad prezidentská kancelária, podľa dnes už bývalého producenta televízie 112 Ukrajina Viktora Zubryckého, nesmela odvysielať podanie si rúk prezidentov Putina s Porošenkom začiatkom mesiaca v Paríži, čo dodržali všetky televízie.
Za svojskú podobu predvolebnej atmosféry považujú nielen ukrajinskí politológovia prezidentov návrh urobiť z angličtiny druhý „pracovný“ jazyk. Do roka ním majú aktívne hovoriť všetci ukrajinskí dôstojníci a jeho znalosť bude podmienkou pre uchádzačov o zamestnanie v štátnej službe.
Odmenou, napríklad v prípade prezidentskej kancelárie, má byť podľa zástupcu jej šéfa Dmitra Šimkivu, zvýšenie mzdy o desať percent. Napriek snahe Kyjeva o udržanie "správneho smerovania volebného procesu, o jeho transparentnosť a demokratickú čistotu“, našli sa Ukrajinci, ktorí dokázali spoločnosti nastaviť zrkadlo v prípade blížiacich sa volieb.
Napríklad na internete sprístupnili hru Drukovať, ktorá je podľa autorov charakteristická pre súčasnú predvolebnú kampaň. Ktorýkoľvek záujemca sa v nej môže virtuálne stať kandidátom na niektoré z miest v komunálnej sfére.
Podľa úrovne, do ktorej sa mu podarí dostať, má za úlohu napríklad získať čo najviac hlasov žien, vykúpiť všetky reklamné miesta na predvolebné plagáty svojich konkurentov či nájsť kompromitujúce fakty na svojho straníckeho kolegu.