„Chcem sa priamo obrátiť na ľud Izraela a Palestíny v súvislosti s vypuknutím nebezpečného násilia na okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli. Rovnako ako ktokoľvek z vás aj ja som zhrozený pohľadom na mladých ľudí, detí so zbraňou v ruke, ako niekoho zabíjajú,“ reagoval líder OSN na začínajúcu tretiu intifádu (ľudové povstanie), v ktorom Palestínčania vymenili kamene za čepele nožov.
Pan Ki-mun vraj chápe zúfalstvo Palestínčanov z pokračujúcej okupácie, ale „násilie iba podrýva ich zákonnú snahu vybudovať vlastný štát a v prípade Izraelčanov dosiahnutie žiť v mieri a bezpečí“. Zároveň vyzval Ramalláh, aby využil energiu palestínskeho ľudu na dosiahnutie mieru. „Svoje ciele nedosiahnete činmi, ktorých sme boli nedávno svedkami,“ odkázal Pan Ki-mun do Ramalláhu.
Ušlo sa aj Tel Avivu, keď ho upozornil, že iba politickými prostriedkami môže dosiahnuť bezpečnosť a nie budovaním kontrolných stanovísk a agresívnym konaním represívnych zložiek. V rovnakej snahe, teda zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu, vyslal v utorok svoj signál z Washingtonu aj John Kerry, ktorého prezident Barack Obama poveril urovnaním blízkovýchodného konfliktu. Zatiaľ neúspešne. Rovnako ako v utorok generálny tajomník OSN aj on sa tento týždeň chce stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Berlíne a s palestínskym prezidentom Mahmudom Abbásom v Jordánsku. Podľa agentúry AP Kerry vyzval obe strany, aby okamžite prijali opatrenia, ktoré by viedli k zastaveniu „nezmyselných“ násilností páchaných v Izraeli a na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán.
Jedným z dôvodov nového kola nepokojov by malo byť pokračovanie budovania ilegálnych izraelských osád na palestínskych územiach. A to napriek rastúcej kritike z USA aj zo západnej Európy na adresu Tel Avivu.
„Je absurdné spájať budovanie osád s terajším násilím,“ reagoval premiér Netanjahu citovaný portálom Cursorinfo.co.il v utorkovom príhovore k delegátom 37. rokovania Svetového sionistického kongresu v Jeruzaleme. Svoje tvrdenie sa pokúsil podoprieť aj konkrétnymi číslami.
„Budovanie za zelenou líniou (na okupovaných územiach – pozn. red) je oveľa menšie ako v časoch vlády premiérov Olmerta (ročne 1 700), Šarona (1 900) a Baraka (5 000),“ tvrdil premiér Netanjahu. Pritom účelovo obišiel, že je úplne jedno, či ide o jednu izraelskú osadu, alebo päťtisíc, pretože všetky sú ilegálne a v rozpore s platnými medzinárodnými normami. A to je dodnes skutočnou absurditou. Rovnako ako konštatoval pre rádio Hlas Palestíny palestínsky šéf diplomacie Rijád al-Maliki, aj „každodenné zabíjanie palestínskych občanov“.
Ako vždy aj v Izraeli je politika jedna vec a každodenný život Izraelčanov čosi úplne iné. Ich nespokojnosť s riešením v prvom rade ekonomických problémov je čoraz väčšia. Ako informoval portál Cursorinfo.co.il, odvolávajúci sa na výsledky prieskumu dobročinnej organizácie Latet, až 40 percent Izraelčanov považuje v tomto smere politiku vlády za nedostatočnú. S tým, že privedie krajinu k rastu počtu chudobných. Iba 17 percent respondentov si myslí, že vláde sa podarí zmenšiť sociálnu priepasť medzi bohatými a chudobnými.
„Je načase zaviesť v Izraeli vlastný národný deň boja s chudobou,“ vyhlásil Eran Weintraub, šéf organizácie Latet, na prahu Medzinárodného dňa boja proti chudobe. Vraj možno by to nakoniec prinútilo vládnu moc urobiť ako prvoradé riešenie problémov týkajúcich sa sociálneho a ekonomického zabezpečenia izraelských občanov. Zatiaľ sa v Jeruzaleme politikárči v snahe odpútať pozornosť Izraelčanov od skutočných problémov.