Popoludňajšieho rokovania a následnej pracovnej večere sa zúčastnia prezidenti či premiéri Bulharska, Chorvátska, Rakúska, Nemecka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Slovinska, ale aj Macedónska a Srbska. Pozvaní boli aj šéf únijných summitov Donald Tusk, luxemburské predsedníctvo EÚ a vysoký predstaviteľ OSN pre utečencov. Zastúpené budú takisto európske agentúry, ktoré sa utečeneckou krízou zaoberajú. Cieľom je podľa tlačovej služby komisie dohodnúť sadu krokov, ktoré by bolo možné bezprostredne realizovať.
O balkánskej trase na začiatku októbra rokovali ministri zahraničia a vnútra krajín EÚ so svojimi náprotivkami z oblasti. Dohodli sa vtedy na nutnosti reagovať na krízu spoločne a solidárne, ako v snahe registrovať utečencov a zabezpečiť pre nich základné potreby, tak pri postupe proti organizovanému zločinu, ktorý na situácii zarába.
Takzvaná balkánska trasa je teraz hlavnou cestou, ktorou do Európy prichádzajú desaťtisíce predovšetkým sýrskych utečencov. Vstupnou bránou je pre nich Grécko. Len v pondelok prišlo do Európy ďalších 8-tisíc ľudí. V pohybe je podľa aktuálnych odhadov v tejto krajine približne 27 500 utečencov. Humanitárne organizácie upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu, ktorú ešte zvýrazní prichádzajúca zima. Krajiny, cez ktoré migračná trasa vedie, sa líšia v prístupe, ako situáciu riešiť.
Európska komisia v súvislosti s balkánskou trasou zdôraznila potrebu lepšej spolupráce, rozsiahlejších konzultácií a schopnosti okamžitých akcií. Juncker vraj schôdzku zvolal po konzultácii s niektorými európskymi lídrami. Rokovania všetkých vrcholných predstaviteľov únie, teda únijné summity, zvoláva jeho náprotivok Donald Tusk.
Na poslednom summite lídri únijných krajín zdôraznili potrebu intenzívnejšej spolupráce s Tureckom, odkiaľ migranti do Európy vyrážajú najčastejšie.