So súčasnými krízami potrebuje Európska únia viac jednoty v zahraničnej politike?
Je očividné, že v tejto oblasti potrebujeme jednotu. Alebo by som možno nepoužila slovo jednota. Potrebuje vôľu, aby sme postupovali spoločne. V skutočnosti my, myslím tým Európsku úniu, máme nástroje, ktoré by sme mohli použiť na riešenie kríz. Máme vysokú predstaviteľku pre zahraničnú politiku, európsku diplomatickú službu. Dokonca máme bojové jednotky, ktoré nikdy nevyužívame. Takže máme nástroje aj inštitúcie, ktoré sú potrebné. Potrebujeme konať spoločne, čo nám chýba. Slovensko či Maďarsko sú proti povinným kvótam na utečencov. A dá sa to chápať. Máte iné tradície, iné skúsenosti s migráciou ako napríklad Nemecko. Musíme sa však dostať do stavu, že si dôverujeme v tom, že sledujeme spoločné záujmy. Utečenecká kríza prišla ako šok. Bez vzájomnej dôvery ju nevyriešime.
EÚ má teda nástroje, ktoré by mohla lepšie použiť. Ak hovoríte o šoku, ak sa rozprávame o kríze, tak čo ešte potrebujeme viac na to, aby sme konali spoločne?
Samozrejme, v medzinárodných vzťahoch existuje teória, že len kríza môže prispieť k ďalšej integrácii Európskej únie. Lenže máme tu všetky možné problémy, o ktorých sa nám len mohlo zdať. Finančnú krízu, Grécko, Rusko, utečencov, Sýriu… A začínam sa obávať, že je to na Európsku úniu priveľa. Potrebovali by sme silnejšie líderstvo. Nie je to žiadna nová myšlienka. Bolo by dobré, keby ho poskytli európske inštitúcie. Možno by sme však líderstvo mohli niekomu zveriť.
Komu?
Mohla by to byť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Alebo niekto iný. Môže to byť skupina krajín. Pravdupovediac však nevidím nikoho, kto by bol skutočným lídrom.
Otázkou je možno aj to, ako primať ostatných, aby brali úniu skutočne vážne. Európa je cez utečeneckú krízu zasiahnutá vojnou v Sýrii, ale o konflikte sa rozprávajú Rusi a Američania. Mala by byť v tom EÚ oveľa viac aktívna, viditeľnejšia?
Určite je to vážny problém. Pokiaľ viem, nemáme spoločnú pozíciu, čo sa týka Sýrie. Priznám sa, že dosť pochybujem o tom, že k nej dospejeme. Možno, keď to bude stále horšie a horšie, tak konečne o nej budeme uvažovať. Je to slabosť EÚ. Ani sa nečudujem, že Američania a Rusi sa veľmi s Európou nechcú rozprávať. Na druhej strane sa od únie nedá očakávať, že sa bude správať ako štát. Nemôžeme sa v tom, ako riešime problémy, porovnávať s USA alebo Ruskom. Áno, ako som povedala, máme nástroje, ktoré by sme mohli použiť. Takže hypoteticky, mohli by sme delegovať právomoci ohľadom rokovania na šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú. Nech ona diskutuje s ďalšími o Sýrii. Podľa mňa by to bol najlepší scenár. Je to však možné?
Azda by to mohlo fungovať ako pri iránskych rokovaniach, kde bola Mogheriniová prítomná. A, mimochodom, krajiny, ktorých sa týka Sýria, sú prakticky tie isté, ako boli pri riešení jadrového programu Teheránu.
Áno, taký formát je možný. Budú však krajiny súhlasiť, aby Mogheriniová rokovala v ich mene? Bude napríklad súhlasiť Slovensko? Mogheriniová a pred ňou Catherine Ashtonová mali pomerne silné postavenie, čo sa týka iránskych rokovaní. Ale boli tam aj Briti, Nemci a Francúzi.
Dal by sa teda vytvoriť podobný formát?
Mohla by to byť skupina krajín. Problém nemôže stále riešiť 28 členských štátov EÚ sediacich za stolom.