Šojgu povedal, že Rusko už stavia alebo sa pripravuje postaviť rad arktických vojenských zariadení. Ako príklad ich umiestnenia zmienil Wrangelov ostrov vo Východosibírskom mori, Šmidtov mys na Čukotke či ostrov Kotelnyj.
„Netajíme to. Už sme prakticky vybudovali základňu na Novosibírskych ostrovoch, na ostrove Kotelnyj. To je veľké vojenské zariadenie, žiadne také v sovietskej ére neexistovalo,“ dodal Šojgu.
Rusko v oblasti Severného ľadového oceánu posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na základe novej vojenskej doktríny, ktorá severský región vzhľadom k jeho nerastnému bohatstvu a strategickej polohe označuje za oblasť prvoradého významu. Moskva si v OSN nárokuje rozľahlú oblasť Arktídy zasahujúcu k Severnému pólu a v polárnych oblastiach organizuje časté vojenské manévre. Zmodernizovala tiež niekoľko arktických vojenských letísk.
Kvôli Kurilským ostrovom, ktoré oddeľujú Ochotské more od Tichého oceánu, sa Moskva dlhodobo sporí s Tokiom. Spor o súostrovia, presnejšie o ich južnú časť, je kľúčovým problémom, ktorý aj 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny bráni obom krajinám uzavrieť mierovú zmluvu.
Japonsko si na základe dohody z roku 1855 nárokuje ostrovy Iturup, Kunašir, Šikotan a skupinu ostrovčekov Habomai. Po ukončení druhej svetovej vojny ich Moskva anektovala, Tokio ich však dodnes označuje za svoje Severné územia a ruskú zvrchovanosť neuznáva. Rusko trvá na tom, že mu ostrovy patria a japonské nároky odmieta ako neprípustnú revíziu výsledkov vojny.