Fínsky prezident: Nad utečeneckou krízou nemáme kontrolu

Viete, že existuje dokument o tom, že Fínsko by malo obsadiť Slovensko?

Nie (smiech). Fínsko?

Áno. Slovenský režisér Peter Kerekes mal takú myšlienku, že keď Slovensku v minulosti okupácia vojskami Varšavského paktu priniesla zlé veci, ak by nás obsadili Fíni, znamenalo by to lepšiu demokraciu a menej korupcie. A špeciálne, keď hovoríme o korupcii, tak jej úroveň je u vás oveľa nižšia ako na Slovensku.

Nemôžeme vás okupovať. Medzi nami leží viacero krajín (smiech). Ale to je, samozrejme, žart. Sme však určite veľmi otvorení, keď máme hovoriť o našich názoroch a skúsenostiach. Keď o to máte na Slovensku záujem.

Akú radu by ste nám teda dali, ak hovoríme o boji s korupciou?

Otvorenosť, transparentnosť a médiá. Prvé dve znamenajú, že máte dostatok informácií o tom, ako sa peniaze hýbu. Takže môžete posúdiť, že niečo prípadne nie je v poriadku. A potom sa toho môžu chytiť novinári. Je to najlepší spôsob. Pretože keď sa niečo deje, ľudia na to reagujú.

Politici radi žijú v akomsi bezpečí pred médiami. Ako ich tlačiť do väčšej otvorenosti?

Jednoznačnou cestou je, že musí byť tlak na to, aby ukázali finančné toky. Musím sa priznať, že neviem, aká presne je situácia na Slovensku. Ale niečo viem o Fínsku. V 60. – 70. rokoch sme pochybovali o tom, ako sa robí politika, najmä keď hovoríme o lokálnej úrovni. Ľudia si to však uvedomovali a médiá na to hlasno upozorňovali. Verejnosť potom reagovala vo voľbách. Nevolili tých, o ktorých mali pochybnosti. Podľa medzinárodných štúdií je vo Fínsku úroveň korupcie teraz pomerne nízka.

Naposledy boli Fínsko a Slovensko spolu vo svetových médiách, keď Európska únia hlasovala o povinnom prerozdelení utečencov. Bratislava bola proti. Helsinki sa zdržali. Ako to vnímate? Prijme Fínsko utečencov?

Stále ich prijímame. Oveľa viac, ako bol počet, ktorý by sme mali prijať na základe povinných kvót. Len v septembri ich bolo viac ako 10-tisíc. Denne ich do Fínska prichádza pomerne veľký počet. Musíme si uvedomiť realitu. Situácia v Sýrii je veľmi nestabilná. Je možné, že utečencov bude stále viac a viac. Už teraz máme v Európe pol milióna ľudí, pre ktorých je nejakým spôsobom potrebné nájsť miesto. Nemôžem hovoriť za fínsku vládu. Viem však, a je to môj názor aj mnohých ďalších, že sme v situácii, nad ktorou nemáme kontrolu. Utečenci sa zjavujú na našich hraniciach. Nevieme, koľko ich prichádza. Zisťujeme to, až keď sú už tu. Nie je to dobré. Oveľa lepšie by bolo, keby sme mohli prijímať utečencov plánovaným spôsobom. Privádza nás to k myšlienke vytvorenia hotspotov (registračných miest pre utečencov na hraniciach EÚ, poz. red.). Som presvedčený, že Fínsko v tomto prípade prijme utečencov. Mali sme ich podľa plánu Európskej komisie vziať viac ako dvetisíc. Som si istý, že ich môžeme prijať oveľa viac. V skutočnosti to robíme už teraz.

Keby bolo hlasovanie o povinných kvótach na vás, aj vy by ste sa zdržali? Alebo by ste hlasovali za? Či proti?

Nebudem sa vyjadrovať k tomu, ako sa k tejto otázke postavila vláda.

Spomenuli ste Sýriu. Minulý týždeň ste sa stretli s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Mali ste podľa zverejneným správ aj zaujímavú debatu o tom, ako Fínsko prijalo ľudí z Karélie, ktorú počas druhej svetovej vojny okupoval Sovietsky zväz. Ako súvisí táto diskusia s utečeneckou krízou?

Bola to len taká malá vedľajšia debata. Prezident Erdogan mi opísal, ako si Turecko predstavuje vytvorenie bezpečných zón pre sýrskych utečencov na juhu krajiny. Povedal mi, že by tam mohli ľudia zostať dlhšie. Prípadne si aj vybudovať normálny život. Dostali by ľahko zmontovateľné domy a pozemok, možno 500 štvorcových metrov. Mohli by si tam niečo pestovať. Pripomenulo mi to Karéliu.

Prečo?

Po druhej svetovej vojne 400-tisíc Fínov z Karélie muselo opustiť svoje domovy. Naša krajina stratila Karelský polostrov. Bolo to viac ako desať percent fínskeho obyvateľstva. Museli sme ich prijať na území, ktoré nám zostalo. Bola to obrovská úloha, ktorú sa však podarilo zvládnuť mimoriadne dobre. Ľudia z Karélie dostali malý pozemok, päťsto až tisíc štvorcových metrov. Mohli si postaviť dom a pracovať na pôde. Pamätám si časy, keď na každom štvorcovom metri, ktorý dostali, niečo rástlo. Prichýlili sme ich, dostali možnosť mať vlastný majetok, hľadali si prácu. Vytvárali farmy, vybudovali si vlastné životy. Bolo to veľmi úspešné.

Mala by Európa podporiť myšlienku bezpečných zón pre utečencov? Lenže ako sa k tomu postaviť? V Sýrii máme Američanov, Rusov, režim Bašára Asada, Islamský štát (ISIL) a mnohé ďalšie skupiny.

Ešte ku Karélii a čo sa stalo s ľuďmi, ktorí odtiaľ prišli. Bol to len môj komentár. Nie je to návrh, ako by sme mali riešiť krízu s utečencami. Čo sa týka tureckých predstáv, tak majú slabiny. Pýtal som sa, ako by taká bezpečná zóna mohla vzniknúť, keď na sýrskej strane operuje ISIL. Oblasť by musela byť vyčistená od týchto elementov. A potom musia existovať garancie, že bezpečná zóna bude skutočne bezpečná, to znamená zaistená aj zo vzduchu. Podľa mňa v tom spočíva problém. Bolo by potrebné vytvoriť akýsi konsenzus medzi všetkými zúčastnenými aktérmi. Samozrejme, ISIL sa na tom nebude nijako podieľať.

Ak hovoríte o zabezpečení vzdušného priestoru, to nesúvisí s Islamským štátom. Teroristi nemajú letectvo. Týka sa to teda Asada.

A Ruska a ďalších. Mala by vzniknúť nejaká širšia dohoda. To je však zatiaľ slabé miesto tureckých úvah.

Fínsko desaťročia komunikovalo so Sovietskym zväzom a potom s Ruskom. Aké je vaša rada, ako sa rozprávať s prezidentom Vladimirom Putinom?

Mojou povinnosťou je, aby sme situáciu vo Fínsku udržali takú pokojnú, ako je to len možné. Máme dlhú hranicu s Ruskom (jej dĺžka je 1 340 kilometrov, poz. red.). Nemáme žiadne zásadné problémy s Moskvou. Sme s Ruskom v kontakte. Fínsko jasne odsúdilo anexiu Krymu a správanie Moskvy na východe Ukrajiny. Súhlasili sme so všetkými sankciami proti Rusku. Samozrejme, že to má dosah na naše vzťahy a obchod. No napriek tomu nemáme žiadne väčšie problémy. A zdá sa, že Rusko o ich vytváranie ani nemá záujem. Ani my nechceme problémy. Pýtate sa, ako sa s Ruskom rozprávať. Čo sa týka Ukrajiny, tak máme diskusiu v rámci normandského formátu (Ukrajina, Rusko, Nemecko a Francúzsko, poz. red.). V Sýrii sú naším kontaktom Spojené štáty. Uvidíme, či dokážu spolupracovať s Ruskom.

Mala by byť Európa aktívnejšia v Sýrii?

Želal by som si, aby mala Európska únia dôležitejšiu úlohu pri budovaní mieru v Sýrii. Aj iní sa však môžu zapojiť. Asi pred dvoma týždňami som pomerne dlho telefonicky hovoril s prezidentom Putinom. Hovorili sme o Sýrii. O tom istom, o čom som potom debatoval s prezidentom Erdoganom. Niekedy je dobré mať tieto rôznorodé pohľady. A aj ja sa ich v medzinárodnom kontexte posúvam smerom k nastoleniu mieru na Ukrajine aj v Sýrii. Rovnako som pomerne často v kontakte s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

Pozícia EÚ smerom k Turecku v tejto chvíli vyzerá tak trocha ako dohadovanie sa o cene, za ktorú niekto niečo urobí s problémom utečencov.

Nerád by som to opísal ako dohadovanie sa o cene. Situácia je jednoducho taká, že Ankara je v súvislosti s utečeneckou krízou dôležitá. Turecko má na svojom území dva milióny migrantov. Mnoho utečencov prešlo cez túto krajinu a pokračovali a pokračujú smerom do Európy. Turecko má problém s utečencami už viac rokov. Európska únia by ho mohla podporiť. Spolupráca s Tureckom by mohla viesť k zastaveniu nekontrolovanej vlny utečencov. Musíme však pochopiť, že keď ostanú v Turecku, nemôže za nich zodpovedať len Ankara. O tom musíme diskutovať. Aj vy ste použili slovné spojenie rokovania o cene. Zdá sa, že je to bežný termín. Ale v prípade Turecka ide o debatu, ako ochrániť Európu a zároveň pomôcť Ankare, aby ona pomohla nám.

Komunikácia s Ruskom je spojená aj s otázkou možného členstva Fínska v Severoatlantickej aliancii. Dôjde k tomu?

Keď hovoríme o bezpečnosti pre Fínsko, tak tá stojí podľa mňa na štyroch pilieroch. Prvým a najdôležitejším sú naše ozbrojené sily. Na rozdiel od takmer všetkých ostatných európskych krajín si Fínsko udržalo silnú armádu. Keby sme povolali všetky vycvičené záložné sily, tak by sme mali k dispozícii 250-tisíc vojakov. Je to viac, ako by dalo dokopy Nemecko. Ďalším pilierom bezpečnosti je spolupráca. Pokračujeme v nej so Švédskom aj s NATO. Bol by som však rád, keby toho súčasťou bola aktívnejšia európska bezpečnostná a obranná politika. Bez toho, aby sme zdvojovali naše možnosti s alianciou. Mali by sme vytvoriť viac bezpečnosti pre občanov Európy. Som si istý, že aj na Slovensku, aj vo Fínsku, práve na východe EÚ, by ľudia privítali, keby sa únia viac starala o otázku bezpečnosti. Keby sme to dokázali bez masívneho míňania peňazí, čo sa dá práve prostredníctvom spolupráce, bol by to veľmi vítaný odkaz pre obyvateľov. Som presvedčený, že keďže Brusel nie je teraz práve populárny, dôraz na bezpečnosť by bola skvelá iniciatíva.

Aké sú ďalšie piliere bezpečnosti Fínska?

Tretím pilierom je, že sa vieme postarať o naše vzťahy s Ruskom. Nechceme problémy. Ako som povedal, Rusko ich nerobí. A štvrtým pilierom je naša viera v medzinárodné právo. V Organizáciu Spojených národov. Hoci si musíme priznať, medzinárodné právo nie je v modernom svete rešpektované tak, ako by malo byť. No keď je oslabený jeden bezpečnostný pilier, tak musíme posilniť ostatné. Takto Fínsko pracuje.

NATO teda nepotrebujete?

To som nepovedal. Vo Fínsku aj vo Švédsku sa vedie mnoho debát o členstve v aliancii. Uvidíme, čo to prinesie. Vo Fínsku však väčšina obyvateľov a aj poslancov nesmeruje v úvahách k členstvu.