Potvrdzovali to celodenné informácie ukrajinských nielen ústredných, ale aj miestnych televíznych kanálov. „V Kyjeve mal jeden hlas cenu okolo 800 hrivien (v prepočte asi 24 dolárov). To tu ešte nebolo,“ konštatoval pred novinármi v nedeľu podvečer Vladimir Bondarenko, predstaviteľ mestskej administrácie s tým, že volebná účasť dosahovala v Kyjeve okolo 21 percent. Podľa agentúry UNIAN v celej krajine to malo byť 36,2 %.
Podľa prvých odhadov po ukončení volieb o 20. h zvíťazil v boji o kreslo starostu Charkova kandidát Gennadij Kernes, ktorý získal potrebnú jednoduchú väčšinu (59 %.). Nestalo sa tak ale napríklad v Dnepropetrovsku, Odese, možno aj v Ľvove, ale určite v Kyjeve, kde sa opäť o kreslo starostu usiluje Vitalij Kličko. V takom prípade bude nasledovať druhé kolo.
„Z celkového počtu takmer 30-tisíc volebných miestností ostalo v stanovenom čase (o 8. h) zavretých 315, z toho 235 v Doneckej oblasti,“ informoval šéf Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) v priamom prenose Espreso TV. Najkomplikovanejšia situácia bola v polmiliónovom Mariupole a Krasnoarmijsku v ktorých sa volebné lístky nedostali na miesto určenia a ak aj, tak s faktickými chybami. Zatiaľ čo v prvom prípade ÚVK rozhodla o odložení hlasovania na iný termín, v prípade Krasnoarmijska vznikla paradoxná situácia. Podľa ukrajinského spravodajského portálu Korrespondent komisia v Kyjeve rozhodla o začatí volieb, aj keď do oficiálneho zatvorenia volebných miestností chýbali iba štyri hodiny. Napokon, ako informoval Igor Kononenko, predstaviteľ Bloku Petra Porošenka, o oboch prípadoch rozhodnú tento týždeň poslanci parlamentu. V samozvanej Doneckej a Luhanskej republike sa v nedeľu nehlasovalo. Voľby odložili na jar, respektíve leto budúceho roka.
„Asi 80 percent Ukrajincov je presvedčených, že krajina nekráča správnym smerom. Približne 75 percent tvrdí, že treba meniť premiéra atď. Ľudia sú presvedčení, že si zvolili nesprávnych ľudí. Ak sa ich však opýtate, či chcú byť zajtra v EÚ, tak odpovedajú pozitívne s tým, že sa nechcú vrátiť k tomu, čo bolo. Nepochopili však ešte, že práve ich podpora spomínanému smerovaniu všetko toto odštartovala,“ povedal ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij pre server Politnavigator.
Napriek bombastickým predpovediam médií o 70– až 80-percentnej volebnej účasti, odvolávajúcim sa pritom na rôzne prieskumy, Pogrebinskij iba konštatoval, že úspechom bude, ak dosiahne aspoň 40 percent. V nedeľu napoludnie bola podľa agentúry UNIAN a portálu Korrespondent priemerná volebná účasť necelých 17 percent, pričom k volebným urnám prichádzali hlavne starší ľudia.
Ešte pred samotným hlasovaním sa väčšina ukrajinských politológov zhodla na tom, že voľby nijako neovplyvnia ďalší pokles výkonu ukrajinskej ekonomiky a že ich výsledky vystavia účet súčasnej vládnej moci, ktorá ďaleko zaostáva za plnením sľubov týkajúcich sa takých potrebných reforiem. „V prípade prezidenta Petra Porošenka ide vlastne o akýsi druh referenda,“ povedal pre rozhlasovú stanicu Holos stolici politológ Dmitrij Levus. Napriek tomu by sa situácia v rozložení politických síl nemala zmeniť. A to bez ohľadu na výsledok hlasovania, v ktorom podľa Pogrebinského prezident Porošenko, jeho blok, nevyhrá, ale ani neprehrá natoľko, aby nemohol ďalej vládnuť.
„Rozloženie síl sa však môže zmeniť na komunálnej úrovni v niektorých regiónoch. Tak ako v minulosti na západe Ukrajiny majú šancu už z minulosti známe sily, rovnako ako na juhu a východe štátu. Proeurópske strany budú však zastúpené vo všetkých oblastiach,“ predpovedal vývoj Vladimir Fesenko, šéf kyjevského centra politického výskumu Penta. Vyjadril zároveň presvedčenie, že stranícka štruktúra v miestnych radách v porovnaní s voľbami v roku 2010 sa poriadne zmení.
„Nebude už existovať Strana regiónov a do miestnych samospráv zasadnú predstavitelia viacerých nových strán,“ predpovedá odborník. Podľa neho budú reprezentovať záujmy miestnych podnikateľských klanov. „Nie je vylúčené, že hlavnou zmenou bude absencia jednej dominujúcej politickej sily,“ dodal Fesenko.