„Mám dôchodok 949 hrivien (asi 37 eur). Ceny za elektrinu, plyn a vodu sú také vysoké, že mi sotva niečo ostane na jedlo a niečo iné,“ povedala rakúskemu denníku Die Presse počas hlasovania Natalija Vasilievová (59), ktorú k volebným urnám „vyhnala“ skôr občianska povinnosť ako presvedčenie. „Premiér nám pritom sľuboval rast dôchodkov, ale ja ho mám stále rovnaký,“ konštatuje smutne Kyjevčanka a nezabudne dodať, že má pocit, akoby politici sledovali iba vlastné záujmy a nie potreby obyčajných ľudí.
Oficiálne výsledky hlasovania budú známe najneskôr o pol druha týždňa. V prípade, ak v mestách nad 90-tisíc obyvateľov víťaz nezískal jednoduchú väčšinu, 15. novembra bude druhé kolo. Už teraz je však jasné, že favorizovaný Blok Petra Porošenka (BPP) síce v mnohých obvodoch vyhral, ale zďaleka nie s takým náskokom, ako si to jeho členovia predstavovali. Dokonca ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij hovorí o porážke BPP.
„Stačí si porovnať jeho výsledky v mnohých oblastiach, keď existoval samostatne, s tými, ktoré získal po spojení s boxerom (Vitalijom Kličkom – pozn. red.) a premiérom. Je jasné, že minimálne vo voľbách nevyhral,“ reagoval v rádiu Holos stolici Pogrebinskij.
Osobitnou kapitolou bola vo volebnú nedeľu situácia v polmiliónovom Mariupole, kde 300-tisíc oprávnených voličov ostalo za dverami volebných okrskov. Rovnaký osud stihol aj voličov v Krasnoarmijsku. V oboch prípadoch, podľa oficiálnych informácií, sa tak stalo kvôli chýbajúcim hlasovacím lístkom, ktoré boli vytlačené v mnohých prípadoch s chybami.
Skutočný dôvod však viacerí vidia v tom, že v oboch mestách majú občania kritické výhrady k politickému ústrediu v Kyjeve. Napríklad tesne pred hlasovaním získal v Mariupole Opozičný blok podporu 26 percent respondentov, zatiaľ čo BPP – Solidárnosť iba 8 percent. „Konkrétne v Mariupole obyvatelia nenávidia vládnu moc, bezprávie radikálov a nacionalistov. Ak by sa hlasovanie uskutočnilo, znamenalo by to možnosť skoncovať s chaosom. A to nebolo možné dopustiť,“ dodal Pogrebinskij.
Opozičný blok bol v hodnotení situácie v Mariupole ešte tvrdší. "Voliči v najpočetnejšom meste v Donbase, ktoré je pod kontrolou Kyjeva, nemohli využiť ústavné právo len preto, lebo vládna moc sa rozhodla vyhnúť totálnej prehre a zvolila radšej možnosť znemožniť hlasovanie,“ konštatuje v reakcii na kontroverznú situáciu v prístavnom meste.
Nepodarilo sa to však v Charkove, kde s drvivým ziskom hlasov vyhral politik, ktorý čelí obvineniu Kyjeva kvôli „antimajdanovej“ minulosti. Gennadij Kernes, bývalý člen niekdajšej vládnej Strany regiónov, získal ako jediný kandidát podporu viac ako 65 percent voličov už v prvom kole. Podobný vývoj bol aj v Záporoží. To len potvrdzuje, že juhovýchod Ukrajiny má odlišný postoj v porovnaní s Kyjevom a so západnou časťou krajiny. Napriek v doterajšej histórii najšpinavšej predvolebnej kampani, ako tvrdí ukrajinský politológ Vadim Karasjov, východ Ukrajiny dokázal obhájiť svoj doterajší postoj k dianiu v krajine. V tejto súvislosti noviny International Business Times, citované portálom Actualpolitic, vidia vo výsledkoch hlasovania pokračujúci proces rozpadu 45-miliónovej Ukrajiny na dve časti.
Výsledky prvého kola vyvolali neskrývané sklamanie aj v samotnom Kyjeve. „Po skončení hlasovania možno očakávať zmeny vo vláde,“ predpovedá napríklad ukrajinský denník Segodňa. V tejto súvislosti cituje Jurija Lucenka, šéfa parlamentnej frakcie BPP.
,,Budeme mať tvrdý rozhovor s premiérom Arsenijom Jaceňukom. Bude sa zodpovedať za bytovú politiku, komunálne poplatky, za veľké chyby pri indexácii dôchodkov a miezd, za iné prešľapy, o ktorých som počul počas volieb. Je úplne reálne, že v kabinete budú zásadné kádrové zmeny, a to už v novembri," povedal Lucenko. Ibaže podľa Vadima Karasjova nevydrží ani vládna koalícia. „Jej rozpad možno očakávať začiatkom budúceho roku,“ predpovedal ukrajinský politológ. Podľa viacerých jeho kolegov bude teraz musieť Kyjev vybudovať nové vzťahy s miestnymi predstaviteľmi moci.„Je jasné, že terajší obraz vývoja nie je vôbec jednoznačný. Ústredná moc bude musieť nájsť spoločný jazyk s novými predstaviteľmi miestnej samosprávy,“ pripomína napríklad server Presvrofi.-forex.org. Mimochodom nejeden pozorovateľ už pripomenul, že mnohé politické strany prerušili agitačnú kampaň, čo spôsobilo napokon aj nízku volebnú účasť. V neposlednom rade sa to odzrkadlilo na skutočnosti, že mnohé politické strany nemohli otestovať reálnu podporu voličov.