„Nemajú sa budovať múry ani bariéry vo vnútri Európskej únie, ale je celkom jednoducho potrebné zabezpečiť vonkajšiu hranicu EÚ,“ povedal najvyšší francúzsky predstaviteľ po rokovaní s rakúskym kancelárom.
Faymann vyhlásil, že vyriešiť migračnú krízu môžu „len spoločné európske kroky“. Zdôraznil, že „chcieť presmerovávať utečencov k svojmu susedovi nie je odpoveďou“ na problémy v EÚ. Podľa agentúry AFP tak nepriamo reagoval na kritiku Berlína, ktorý obviňuje Rakúšanov, že neorganizovaným spôsobom posielajú do Nemecka tisíce migrantov prichádzajúcich zo Slovinska.
„Je to veľká výzva, pretože v mnohých oblastiach musíme ako politickí predstavitelia ukázať, že vnímame obavy obyvateľov,“ vyhlásil šéf rakúskeho kabinetu. Je presvedčený, že Európska únia prekoná „žiarlivosť, závisť, nenávisť, zlobu a predsudky“.
Hollande po rokovaní s Faymannom ocenil rakúskych obyvateľov, ktorí podľa neho „robia, čo je v ich silách, aby zaistili dôstojné prijatie utečencov, prechádzajúcich Rakúskom často do Nemecka“. Rakúsko v stredu oznámilo opatrenia na zabezpečenie svojej hranice so Slovinskom. Zahŕňajú aj možnosť vybudovania plotu, čo by bolo prvým podobným krokom v rámci takzvaného schengenského priestoru voľného pohybu osôb v rámci EÚ.
Tiež slovinský premiér Miro Cerar v stredu varoval, že jeho krajina je pripravená okamžite vybudovať plot na hranici s Chorvátskom, pokiaľ plán EÚ zastaviť príliv migrantov cez Balkán neuspeje.
Hovorca nemeckej vlády na oznámenia Rakúska a Slovinska reagoval vyhlásením, že budovanie „bariér a múrov“ migračnú krízu nevyrieši. Cez Slovinsko a Rakúsko ide hlavný prúd utečencov, ktorí smerujú prevažne do Nemecka. Od 16. októbra, keď Maďarsko uzavrelo svoju hranicu s Chorvátskom, prešlo cez dvojmiliónové Slovinsko viac ako 86 000 ľudí.
Výbory slovinského parlamentu zamietli návrh o plote na chorvátskej hranici
Výbory slovinského parlamentu pre obranu a kontrolu spravodajských a bezpečnostných služieb zamietli dnes návrh opozície, aby Ľubľana neodkladne začala s výstavbou plota na slovinsko-chorvátskych hraniciach. Informovali o tom tamojšia tlačová agentúra STA i maďarská MTI.
Členovia oboch výborov sa stretli, aby prediskutovali možné bezpečnostné opatrenia pre prípad, že novela zákona, podľa ktorého môže armáda pomôcť polícii pri ochrane štátnych hraníc, nenadobudne účinnosť.
Legislatívna norma schválená v uplynulom týždni totiž nemohla nadobudnúť platnosť dovtedy, kým nevypršala týždňová lehota pre iniciovanie prípadného referenda. Študentská organizácia Radio Student podala v rámci tejto lehoty do parlamentu príslušnú žiadosť, na základe ktorej jeho vedenie nariadilo zozbieranie potrebného počtu hlasov pre vypísanie plebiscitu.
Občianska iniciatíva má na to podľa platnej legislatívy 35 dní, dovtedy schválená novela zákona nemôže vstúpiť do platnosti. Podľa iniciátorov referenda sa treba postaviť voči militarizácii Slovinska.
Predseda slovinského parlamentu Milan Brglez vyjadril poľutovanie nad tým, že iniciatíva zabránila tomu, aby novela zákona nadobudla platnosť a tým sčasti odbremenila policajné zložky. Aj keď sa nepodarí zhromaždiť požadovaných 40 000 podpisov, zákon začne platiť až 6. decembra.
Oba výbory na základe uvedených skutočností rozhodli, že ak to bude potrebné, podporia návrh vlády vybudovať plot na slovinsko-chorvátskych hraniciach. Opozícia však chcela neodkladné rozhodnutie argumentujúc, že v prípade okamžitého začatia stavebných prác by plot mohol byť hotový do 11 dní.
Slovinská vláda vo štvrtok na zasadaní v Ľubľane prediskutovala opatrenia, ktoré môžu nadobudnúť platnosť v prípade zhoršenia dôsledkov utečeneckej krízy v tejto bývalej juhoslovanskej republike. Podľa ministerky vnútra Vesny Györkösovej-Znidarovej môže byť medzi opatreniami aj plot alebo iné technické prekážky.
Ministerka nekonkretizovala, aké iné kroky, respektíve sprísnenia platnej legislatívy má Ľubľana pripravené. Zdôraznila však, že vláda posúdila všetky scenáre a opatrenia, ktoré však uplatní až v prípade potreby.