Alijevova strana Nový Azerbajdžan (YAP) po zverejnení prvých povolebných prognóz vyjadrila očakávanie, že získa minimálne 70 kresiel v 125 člennom zákonodarnom zbore, čo by stačilo na udržanie doterajšieho dominantného postavenia.
„Na základe výsledkov exit pollov sa domnievame, že Nový Azerbajdžan bude mať väčšinu aj v novom parlamente,“ povedal novinárom výkonný tajomník strany Ali Achmedov. Volieb sa zúčastnilo niečo vyše 55 percent oprávnených voličov.
Po prvý raz od vzniku nezávislého Azerbajdžanu v roku 1991 hlasovanie nemonitorovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zdôvodnila to tým, že jej azerbajdžanské úrady stanovili také podmienky, ktoré by jej túto činnosť fakticky znemožnili.
Ilham Alijev v roku 2003 vystriedal vo funkcii svojho otca, dlhoročného vládcu tejto stredoázijskej republiky Hejdara Alijeva. Odvtedy sa mu podarilo skonsolidovať vlastnú pozíciu, k čomu prispelo zlepšenie životných podmienok tamojšieho obyvateľstva súvisiace s nárastom exportu ropy a plynu.
Aktivisti obviňujú Alijevov režim z autoritatívnych praktík, obmedzovania občianskych slobôd, umlčovania opozície a nezávislých médií. Západné vlády však obmedzujú svoju kritiku Azerbajdžanu vzhľadom na jeho bohaté energetické zdroje a strategickú polohu medzi Iránom, Ruskom a Tureckom.
Alijev, ktorý v roku 2003 vystriedal na čele krajiny svojho otca, dlhoročného vládcu Hejdara Alijeva, konsolidoval odvtedy svoju moc. Nárast exportu ropy a plynu medzičasom priniesol zlepšenie životných podmienok, informovala agentúra Reuters.
Pravicové zoskupenia obviňujú vládu z obmedzovania slobôd a umlčovania opozície, zatiaľ čo tá sa sťažuje na prenasledovanie, nedostatok prístupu k vysielaciemu času a veľmi prísne obmedzenia predvolebnej kampane.
Alijevova vláda obvinenia popiera a západné vlády, ktoré si predchádzajú Azerbajdžan pre jeho zdroje ropy a plynu ako alternatívu k dodávkam z Ruska, myslia strategicky a obmedzujú kritiku. V Azerbajdžane pôsobia veľké ropné spoločnosti ako je British Petroleum, ExxonMobil či Chevron.
Výkonný tajomník YAP Ali Achmedov povedal, že v predchádzajúcich voľbách získala strana 71 zo 125 kresiel v jednokomorovom parlamente a teraz má všetky šance toto víťazstvo zopakovať. Azerbajdžan má približne deväťmiliónovú, prevažne moslimskú populáciu. Krajina leží medzi Iránom, Ruskom a Tureckom.
Hlavný prúd opozície voľby bojkotuje. Vodca opozičnej strany Müsavat (Rovnosť) Arif Gajily agentúre Reuters povedal, že predvolebné obdobie poznačilo rozsiahle porušovania ľudských práv, preto sa rozhodli na voľbách nezúčastniť.
Niekoľko obhajcov ľudských práv a žurnalistov bolo tento rok uväznených. Jednou z nich je riaditeľka Inštitútu pre mier a demokraciu v Baku Lejla Junusová, ďalšou prominentná novinárka z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) Chadídža Ismajlovová, ktorá je známa odhaľovaním korupcie v najvyšších vládnych kruhoch.
Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch tento týždeň uviedla, že azerbajdžanské orgány vlani odsúdili alebo uväznili najmenej 35 žurnalistov a aktivistov bojujúcich za ľudské práva a tento „tvrdý postup (voči opozícii) pokračuje závratným tempom“.
Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedla, že voľby nebude monitorovať, pretože úrady jej stanovili také podmienky, že jej túto činnosť fakticky znemožnili.
„Vyzývam vedenie Azerbajdžanu, aby nadviazalo s občanmi krajiny a s medzinárodným spoločenstvom otvorený a čestný dialóg, ktorého cieľom bude návrat ľudských práv a vlády zákona do krajiny,“ citovala predsedníčku výboru Parlamentného zhromaždenia OBSE pre demokraciu a ľudské práva, Isabel Santosovú, agentúra Reuters.
Niektorí zahraniční žurnalisti vrátane reportérov agentúry Reuters nedostali akreditáciu, aby mohli dnešné voľby pokrývať. Ministerstvo zahraničných vecí Azerbajdžanu to zdôvodnilo technickými problémami.