V Taliansku sa dostávajú do predaja dve knihy, ktoré stavajú do zlého svetla pomery vo Vatikáne. Diela s názvom Chamtivosť a Obchodníci v chráme odhaľujú, ako šafária tí, čo by mali ísť v cirkvi príkladom.
Krikľavým prípadom sú peniaze vyzbierané od veriacich. „Milodary z farností na celom svete, ktorých bolo v roku 2013 dokopy 378 miliónov eur, smerovali vo veľkom objeme na financovanie vatikánskej byrokracie, nie na charitatívne účely,“ podľa agentúry AFP upozornil na tlačovke novinár Emiliano Fittipaldi, autor knižky Chamtivosť.
Jedna z afér sa dotýka niekdajšieho vatikánskeho štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho. Kým skromne žijúci pápež František si vystačí s bývaním na 50 štvorcových metroch, kardinál na odpočinku si užíva prepych v obrovskom apartmáne s rozlohou 700 štvorcových metrov. „Na renováciu luxusného strešného bytu použil 200-tisíc eur, čo boli peniaze katolíckej nadácie, ktorá podporuje detskú nemocnicu v Ríme. Apartmán mal pritom podľa zmluvy slúžiť potrebám tohto zdravotníckeho zariadenia,“ denník Guardian citoval úryvok z Chamtivosti.
Z knihy tiež vyplýva, že Bertone, ktorý zastával vysokú funkciu do jesene 2013, draho cestoval na podujatie, na ktorom sa robila zbierka na charitu. Jeho let vrtuľníkom stál cirkevnú kasu takmer 24-tisíc eur.
Giuseppe Sciacca, ďalší vplyvný hodnostár vo Vatikáne, bol taký rozpínavý, že susedovi ukradol časť obytnej plochy. Robotníci prebúrali stenu, za ktorou mal byt chorý kňaz, čo ležal v nemocnici. „Keď sa vrátil po hospitalizácii, našiel osobné veci uložené v škatuli. Jeho bytu chýbala jedna izba. Bol už veľmi starý, aby sa skúsil domáhať spravodlivosti. Zakrátko zomrel,“ citoval Guardian z knihy.
O pochybnom nakladaní s milodarmi z celého sveta sa zmieňuje aj Gianluigi Nuzzi, autor druhej knihy, ktorú nazval Obchodníci v chráme. Tvrdí, že s peniazmi od veriacich sa často hospodári tajne a záhadne. Ďalej poukazuje na to, že hodnota vatikánskych nehnuteľností je sedemkrát vyššia, ako je uvedená v účtovníctve.
Píše aj o tom, že nejasnosti sprevádzajú financie určené na proces vyhlasovania za svätých. Nuzzi uvádza, že kým náklady na jedno svätorečenie by mali dosahovať 500-tisíc eur, v skutočnosti to býva niekoľko miliónov eur, pričom zodpovední nedokážu vierohodne podložiť vysoké výdavky súvisiace s posúdením návrhu až po samotnú kanonizáciu.
Nuzzi zdôrazňuje, že pápež napriek svojej snahe o finančnú transparentnosť naráža na neochotu mnohých dôležitých hodnostárov. Autor sa dostal k tajne zhotovenej nahrávke Františka z júla 2013, čo bolo štyri mesiace po jeho zvolení za hlavu katolíckej cirkvi. „Musíme lepšie objasniť peniaze Svätej Stolice, žiada sa viac transparentnosti. J-a-s-n-o-s-ť! Toto robia úplne obyčajné firmy a my to musíme urobiť tiež. Nebudem zveličovať, keď poviem, že väčšina našich výdavkov je mimo kontroly,“ citovala agentúra Reuters z knihy Nuzziho.
Obaja autori zjavne čerpali dôverné informácie, ktoré získali od dvoch ľudí z vatikánskeho prostredia. Väčšina podkladov pre knihy by mala pochádzať po prieniku do počítača generálneho audítora vo Vatikáne. V tejto súvislosti zatkli duchovného a laickú pracovníčku.
