Keď sa stretli v nedeľu, nenašli riešenie, teraz sa zdá, že by mohli dospieť k dohode.
Konzervatívci pod vedením kancelárky Angely Merkelovej a sociálni demokrati podporujú myšlienku zriadiť centrá, v ktorých by sa nachádzali žiadatelia o udelenie azylu. „Zatiaľ sa však nedohodli, kde ich vytvoriť a ako ich nazvať,“ poznamenala agentúra Reuters.
Tranzitné zóny, ako niektorí politici pomenúvajú tieto zariadenia, by podľa konzervatívcov mali vzniknúť na nemecko-rakúskych hraniciach. Sociálna demokracia, naopak, navrhuje názov strediská príchodov, pričom ich chce mať vo vnútrozemí. Slovný spor súvisí so spomienkami na temné obdobie nacizmu nemeckých dejín. „Už bolo dosť zbytočnej hádky o pomenovanie!“ upozornil koalíciu denník Bild, ktorý ju vyzval, aby sa nehrala so slovíčkami, ale vyriešila podstatu utečeneckého problému.
Peter Altmeier, vedúci úradu spolkovej vlády, ubezpečil, že koalícia si je vedomá zodpovednosti dospieť ku kompromisu. „Mali by sme zriadiť tranzitné zóny tak, aby fungovali efektívne a nevyzerali ako väzobné miesta,“ podotkol podľa stanice Deutsche Welle.
Úradníci by v centrách preverili utečencov s tým, že keby zistili, že žiadateľ o azyl pochádza z bezpečnej krajiny, respektíve je ekonomický migrant, automaticky by ho vyhostili. Snaha o obmedzenie prílevu utečencov vyplýva zo strany Kresťansko-sociálnej únie (CSU), bavorskej sesterskej strany Kresťansko-demokratickej únie (CDU) vedenej Merkelovou.
Bavorsku sa čoraz viac nepáči, že jeho územie je najviac zaplavené utečencami spomedzi všetkých spolkových krajín, čo súvisí s tým, že hraničí s Rakúskom. Krajinská vláda nedávno varovala, že je pripravená zabezpečiť vlastnými silami kontrolu hraníc, ak Merkelová nepodnikne dôrazné kroky. Zjavne v snahe vyvinúť tlak na kancelárku (a tým aj na sociálnych demokratov) pred dnešným koaličným rokovaním Bavorsko v stredu pohrozilo podaním žaloby na spolkovú vládu, že si neplní povinnosti súvisiace s ochranou hraníc a že nevracia utečencov do prvých bezpečných štátov, kam do Európy prišli.
Merkelová pred koaličným stretnutím poukázala na potrebu solidarity ostatných členských štátov EÚ pri prerozdeľovaní utečencov a zmienila sa aj o postupe v Nemecku: „Prijímame kroky na národnej úrovni, je to balík opatrení – od tranzitných zón až po zrýchlené vyhostenie žiadateľov o azyl, ktorým úrady zamietli ich žiadosť,“ citoval ju Reuters. Obavy z prílevu utečencov vyjadruje v prieskumoch približne polovica Nemcov.
Za nátlakom na Merkelovú, aby konala, stojí Horst Seehofer, bavorský premiér a líder CSU. „Jeho rétorika však neprezentuje názor väčšiny v Bavorsku. Slová zameriava na voličov pravého spektra, lebo sa obáva, že ich stratí v prospech Alternatívy pre Nemecko (euroskeptická strana, pozn. red.),“ podotkol pre Pravdu politológ Alexander Spencer z univerzity v Mníchove.
O Merkelovej povedal, že aj keď nie je jej veľký fanúšik, oceňuje, ako sa dosiaľ ústretovo stavia k utečencom bez ohľadu na verejnú mienku alebo znepokojenie v radoch CDU. „Môže si uvedomovať, že sa nebude uchádzať o funkciu kancelárky, takže má voľnosť robiť politiku, akú si želá. Možno teraz vidíme prvý raz skutočnú Frau Merkel,“ dodal.
Orkan Kösemen, expert z Bertelsmannovej nadácie, sa tiež nazdáva, že slovník Seehofera je v prvom rade zameraný na bavorských voličov. Bojí sa, že sa priklonia k populistom. „Má strach, že CSU by mohla stratiť väčšinu mandátov. Táto strana je totiž zvyknutá vládnuť v Bavorsku sama,“ uviedol pre Pravdu. „Tým, že Seehofer dostal Merkelovú pod tlak, môže ubezpečiť zvlášť konzervatívnych voličov, že bavorská vláda je hlavná hnacia sila, ktorá chce priviesť spolkovú vládu k dosiahnutiu riešenia utečeneckej krízy,“ doplnil.
Dianie súvisiace s utečeneckou krízou
- Švédsky premiér Löfven oznámil, že sa obráti na EÚ so žiadosťou o prerozdelenie utečencov medzi ďalšie štáty únie. Poukázal na to, že Švédsko, ktoré má 9,6 milióna obyvateľov, doteraz bralo na seba neúmerne veľkú časť zodpovednosti v porovnaní s ostatnými krajinami. V tomto roku tam požiadalo o azyl 95-tisíc ľudí. Löfven zároveň kritizoval niektoré východné štáty EÚ. „Chápem, keď poviete, že táto kríza je problém. Ale nezodpovedá európskym hodnotám povedať ‚Nie je to môj problém, nemôžeme prijať moslimov.‘“ upozornil.
- Maďarský parlament odmietol utečenecké kvóty, čím dal vláde voľnú ruku, aby podnikla právne kroky proti Bruselu v súvislosti s týmto systémom. Premiér Viktor Orbán podobne ako Slovensko uvažuje, že podá žalobu na Európsku komisiu.
- Budapešť prevezme od Viedne trestné stíhanie piatich osôb obvinených zo smrti 71 utečencov, ktorých polícia v auguste našla v chladiarenskom aute v Rakúsku neďaleko hraníc s Maďarskom. Zatknutými sú štyria Bulhari a jeden Afganec, ktorí pašovali migrantov zo Sýrie, z Iraku a Afganistanu.
- Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová povedala, že sa strojnásobí počet vojakov nasadených v spojitosti s utečeneckou krízou. Bude ich 18-tisíc. Vojaci vybudovali ubytovacie zariadenia pre 115-tisíc žiadateľov o azyl a pripravujú výstavbu pre ďalších 32-tisíc. Príslušníci armády by sa mali tiež zapojiť do zabezpečenia fungovania významnej časti týchto zariadení. Do Nemecka prišlo v tomto roku už takmer 800-tisíc utečencov.
- Prvých 30 utečencov priletelo z Grécka do Luxemburska v rámci dohodnutého prerozdeľovania 160-tisíc migrantov medzi štáty EÚ. Ide o štyri rodiny zo Sýrie a dve z Iraku. Je to prvý raz, čo na základe kvót utečenci opustili Grécko.
(čtk, zah)