„Voľby budú veľmi tesné,“ predpovedá Žarko Puhovski, politológ zo Záhrebskej univerzity. „Ani jedna strana nezíska dosť hlasov na to, aby vytvorila vládu samostatne,“ dodal pre agentúru Bloomberg.
Zlom vo vývoji preferencií nastal po tom, čo Maďarsko uzavrelo svoje zelené hranice so Srbskom a balkánska migračná trasa sa odklonila smerom na Chorvátsko. Voči desaťtisícom utečencov z Blízkeho východu zaujala Milanovičova vláda ústretový postoj. Aj za cenu vyostrenia vzťahov so susedným Maďarskom a Slovinskom im nekladie prekážky pri vstupe ani výstupe z krajiny.
Milanovič vyhlásil, že Chorvátsko sa musí zachovať humánne k ľuďom utekajúcim pred vojnou a násilím a uľahčiť im ich putovanie do bezpečia. To, čo by v štátoch visegrádskej štvorky bolo politickou samovraždou, v štyriapolmiliónovej jadranskej krajine, ktorej obyvatelia majú ešte v živej pamäti hrôzy vojny a vyhnanstva po rozpade Juhoslávie v prvej polovice deväťdesiatych rokov, zaúčinkovalo presne opačne. „Taký postoj je citovo blízky skúsenostiam mnohých Chorvátov,“ tvrdí politológ Ivan Rimac. „Vláda ukázala, že v niečom dokáže konať aj pomerne efektívne,“ dodal.
Opozičné HDZ zvolilo k migračnej kríze opačný prístup. Strana, ktorá viedla Chorvátsko k nezávislosti od Juhoslávie a cez následnú vojnu, má nacionalistické korene a v silne katolíckej krajine stavia na otázkach národnej identity a rodinných hodnôt. HDZ, na čele s niekdajším šéfom tajnej služby Tomislavom Karamarkom, obviňuje Milanoviča z príliš mäkkého prístupu k migrantom. Tí prúdia zo Srbska do Chorvátska v počte 5¤000 a niekedy až 10¤000 za deň. Hoci občas sa vyskytli aj kalamitné stavy, v poslednom období sa utečenci rýchlo a plynulo presúvajú do Slovinska a odtiaľ do Rakúska a Nemecka. HDZ navrhovalo zvoliť tvrdší postoj a podľa vzoru maďarského premiéra Viktora Orbána vyslať na srbskú hranicu armádu a v prípade potreby tam postaviť aj plot z ostnatého drôtu.
Sociálni demokrati, ktorí predvlani priviedli Chorvátsko do Európskej únie, vďačia za nárast preferencií aj oživeniu ekonomiky, ktorá po šesťročnej recesii konečne znova zaznamenáva rast. Podľa odhadov by HDP malo tento rok vzrásť o 1,2 percenta a v budúcom roku o 1,5 percenta. Pravda, Milanovičova vláda stále nezačala s dlho sľubovanými ekonomickými reformami, najmä v neefektívnom štátnom sektore. Týmto reformám sa však vyhýbala aj HDZ, keď bola predtým pri moci.