Prvé slobodné parlamentné voľby v Mjanmarsku za posledných 25 rokov mali dnes hladký priebeh a neboli počas nich hlásené žiadne prípady násilia. Hlasovanie sa skončilo podľa plánu o 16.30 h miestneho času (11.00 SEČ), informujú agentúry AP a Reuters.
Približne 30 miliónov voličov mohlo rozhodovať o zložení oboch komôr mjanmarského parlamentu a regionálnych rád, pričom dostali na výber spomedzi niekoľkých tisícov kandidátov. Očakáva sa, že najúspešnejšou stranou bude opozičná Národná liga za demokraciu (NLD) pod vedením bývalej disidentky a držiteľky Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij.
Agentúra AP uvádza, že väčšina ľudí prišla hlasovať ešte v ranných hodinách a v čase zatvorenia už boli volebné miestnosti prázdne. V najväčšom mjanmarskom meste Rangún začalo hodinu pred koncom volieb silno pršať. Šéf pozorovateľskej misie EÚ Alexander Lambsdorff zhodnotil hlasovanie v Rangúne ako „vcelku dôveryhodné“, hoci nebolo úplne bez „kazov a nedostatkov“.
Foto: SITA/AP, Hkun Lat
Na rozdiel od volieb, ktoré sa v Mjanmarsku konali v uplynulých desaťročiach, mohli tentoraz hlasovanie sledovať pozorovatelia až z 28 krajín. Dokopy bolo v teréne takmer 11.000 zahraničných a domácich pozorovateľov. Volebných miestností bolo približne 40 000.
Obavy o dôveryhodnosť volieb vyvoláva predovšetkým skutočnosť, že mjanmarské úrady neumožnili hlasovať príslušníkom 1,3-miliónovej menšiny Rohingov, ktorých považujú za cudzincov, hoci žijú v Mjanmarsku po celé generácie. Opozičná NLD a vládnuca Strana zväzovej súdržnosti a rozvoja navyše neponúkli voličom vo väčšinovo budhistickej krajine ani jedného moslimského kandidáta.
Samotná Su Ťij, ktorá je svetoznámou bojovníčkou za demokraciu, dnes hlasovala vo voľbách prvýkrát v živote. V roku 1990, keď sa v Mjanmarsku, známom vtedy ako Barma, uskutočnili naposledy slobodné voľby, bola totiž v domácom väzení. Hoci NLD vtedy presvedčivo zvíťazila, vládnuca chunta odmietla výsledky volieb uznať. Nasledujúce voľby v roku 2010 táto strana bojkotovala.
Najnovšie parlamentné voľby v Mjanmarsku boli prvými, odkedy sa tamojší vojenský režim vzdal moci a umožnil začať proces prechodu krajiny k demokracii. Celkovo kandidovalo viac ako 90 strán, opozícia je však znevýhodnená, keďže 25 percent kresiel v novom parlamente bude vyhradených zástupcom armády.