Apokalypsa a brutalita Islamského štátu fungujú

Extrémna brutalita ako forma vládnutia? "Je ju možno použiť. Keď sa k moci dostal Taliban, vládol podobne. Bol rovnako brutálny ako Islamský štát. Jeho štát by nepadol, keby si neznepriatelil západné mocnosti,“ pripomína William McCants, expert na Blízky východ z prestížneho Brookingsovho inštitútu.

09.11.2015 07:09
Islamský štát, demonštrácia, Foto: ,
Mladí muži pochodujú na podporu Islamského štátu s jeho zástavami. Snímka je zo severnej časti
debata (27)

Odborník práve dokončil knihu s názvom The ISIS Apocalypse: The History, Strategy and Doomsday Vision of the Islamic State (Apokalypsa ISIS: História, stratégia a vízia súdneho dňa Islamského štátu.) Rozhovor s McCantsom o Islamskom štáte, známom aj ako ISIL alebo ISIS, vznikol pre projekt Defence Matters, na ktorom sa podieľa aj denník Pravda.

Ako by ste definovali Islamský štát. Je to štát, povstalecká organizácia, teroristická skupina?
V tejto chvíli ho vnímam ako protoštát. Ponúka vládne služby, stará sa o bezpečnosť, vyberá dane. Robí všetky veci ako iné štáty. A sám seba vníma ako štát. Keď táto organizácia vznikla v roku 2006, tak sa vyhlásila za štát, ale vôbec ním nebola.

Bola to povstalecká skupina. Od roku 2008 zase pôsobila ako podzemná tajná teroristická organizácia. Po roku 2014 ovládla také veľké územie, že mnoho ľudí jej dáva za pravdu, keď o sebe hovorí, že je štátom.

ISIL vedie Abú Bakr al-Bagdádí. Čím si vysvetľujete, že s ním na čele je Islamský štát úspešný?
Nahrala mu do kariet súhra okolností, ktoré prispeli k tomu, že jeho organizácia začala rásť. ISIL je jednoducho presne taká skupina, ktorá sa priživila na súčasnom politickom kontexte. Keď sa pozriete na jej stratégiu a na to, ako verbuje ľudí, tak používa tie isté spôsoby ako v roku 2007.

Lenže vtedy nenašla priaznivé politické prostredie. ISIL sa vtedy správal ako štát, ale nikto nechcel byť jeho súčasťou. V Iraku musel čeliť silnej americkej armáde, ktorá bola schopná spolupracovať proti nemu s miestnymi kmeňmi aj s vládou v Bagdade. V Sýrii zase vtedy železnou rukou vláda Asadova rodina. Nič z toho nebolo pre ISIL vhodné.

Porovnajte si to s politickým prostredím, ktoré vzniklo v súvislosti s arabskou jarou a občianskou vojnou v Sýrii. Chaos ponúkol Islamskému štátu novú strategickú príležitosť. Jeho prístup zrazu fungoval. Kládol dôraz na budovanie štátu, čo mu pomohlo.

Sústredil sa na to, aby ovládol sunnitské vidiecke oblasti v Sýrii a Iraku. Ostatní rebelanti sa sústredili na zvrhnutie vlády Bašára Asada. V krátkosti sa dá povedať, že ISIL pomohlo, že je zameraný na budovanie vlastného štátu, nie na vedenie revolúcie proti existujúcim štruktúram.

Čo sa ešte oproti minulosti zmenilo v prospech Islamského štátu?
Organizácia na začiatku svojej existencie verbovala ľudí s tým, že prichádza apokalypsa. Takmer to ISIL zničilo. Teraz je to kľúčový bod v získavaní zahraničných bojovníkov. Tí skutočne Islamskému štátu pomohli, aby sa presadil.

Nemajú takmer žiadne väzby na miestnych obyvateľov, čo im umožňuje byť oveľa brutálnejšími. A to sa spája so stratégiou ISIL, ktorou je, že vládne prostredníctvom strachu. V prospech Islamského štátu tiež funguje fakt, že nemal problém s americkou armádou, keď preberal moc v sunnitských vidieckych oblastiach.

Islamský štát sa nemusel obávať, že by proti nemu vystúpili miestni obyvatelia, pretože tým by nikto neprišiel na pomoc. Okrem toho profitoval z politiky Bagdadu a Damasku, ktorá viedla k deleniu spoločnosti. Nespokojných sunnitov zlákal ISIL ako niekto, kto chce vytvoriť štát a má silu aj značné skúsenosti v tom, ako to urobiť.

Môže extrémna brutalita fungovať ako základ pre budovanie štátu?
Radi by sme dúfali, že nie. Lenže počas svojho výskumu som musel akceptovať, že je to politická stratégia, ktorá môže fungovať. Zabúdame, že takýto príšerný prístup k budovaniu štátu nie je nič nové. Extrémnu brutalitu je možné použiť.

Keď sa k moci dostal Taliban, vládol podobne. Bol rovnako brutálny ako ISIL. Jeho štát by však nepadol, keby si neznepriatelil západné mocnosti. Stále by sme dnes hovorili o Islamskom emiráte Afganistanu.

Brutalita funguje a dá sa dlhodobo používať. Problémom pre ISIL je, podobne, ako to bolo s Talibanom, že si svojím konaním znepriatelí zahraničie. Dá sa povedať, že ak niečo ohrozuje Islamský štát, tak je to zásah zvonku, nie to, ako vládne.

Ako teda úspešne bojovať s ISIL? Obmedzovať jeho kapacity, na čo sa dáva dôraz teraz, určite nie je to isté, ako ho poraziť.
Je to mimoriadne komplexný problém. Najmä pre nespokojnosť arabských sunnitov žijúcich na území medzi Sýriou a Irakom. Kým vlády v Bagdade a Damasku neprídu s niečím, čo bude akceptovateľné pre všetkých zúčastnených, tento konflikt bude pokračovať. Nemusí mať podobu vlády Islamského štátu.

odkaz
Defense Matters, NATO

Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)

Budeme však svedkami vytvorenia podobných skupín. Aj tie sa budú priživovať na spomenutej nespokojnosti. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme sa tým zaoberali. Ale aj keď sa Bagdad a Damask na niečom so sunnitmi dohodnú, musia sa zaoberať aj ich ekonomickými starosťami a spravodlivým uplatňovaním zákonov voči nim.

Medzinárodná intervencia môže vyriešiť vojenský problém, ktorý existuje v súvislosti s Islamským štátom. Nie však politické otázky. Okrem toho som opatrný v tom, že by som volal po zásahu Západu. Neverím, že takáto intervencia môže byť dlhodobo udržateľná.

Po rokoch vojen a okupácie na to neexistuje vôľa. A príliš sa sústreďujeme na to, aby sme udržali Sýriu a Irak pohromade. Otázkou je, či sa skôr neprikloniť k federácii. Súčasný stav je nefunkčný.

Celý rozhovor čítajte na stránke projektu Defence Matters.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Islamský štát #Defence Matters