Plán separatistov prešiel 72 hlasmi. Proti bolo 63 poslancov. Návrh ráta s tým, že do 30 dní parlament schváli, ako by mal vyzerať vlastný sociálny a finančný systém Katalánska. Dosiahnutie nezávislosti sa potom predpokladá v roku 2017.
"Touto rezolúciou sme s plnou vážnosťou spustili budovanie štátu,“ povedal podľa spravodajskej stránky thelocal.es Raül Romeva, jeden z lídrov separatistickej koalície Spoločne za áno. Tá má po septembrových voľbách spoločne s Kandidátkou ľudovej jednoty väčšinu v 135-člennom parlamente.
Odporcovia nezávislosti však tvrdia, že to separatistov neoprávňuje na to, aby viedli Katalánsko smerom k nezávislosti. Vo voľbách totiž nezískali ani nadpolovičnú väčšinu všetkých odovzdaných hlasov.
"Všetko je neústavné, nelegálne a nedemokratické. Klamú, keď tvrdia, že väčšina Kataláncov podporuje oddelenie sa od Španielska,“ citovala agentúra AFP Aberta Riveru z opozičnej strany Občania.
Katalánsko sa vlani pokúsilo presadiť referendum o nezávislosti, ale španielsky ústavný súd ho zamietol. Vláda v Barcelone sa však aj tak opýtala občanov, čo si myslia o samostatnosti. Vo verejnej konzultácii 80 percent Kataláncov povedalo, že by ju podporilo. Účasť však bola pravdepodobne menej ako 40-percentná. Barcelona presné číslo nezverejnila.
Španielsky premiér Mariano Rajoy včera oznámil, že sa v súvislosti s rezolúciou katalánskeho parlamentu obráti na ústavný súd. "Je to preto, aby tento krok nemal žiadne následky,“ povedal na tlačovej konferencii predseda vlády.
Rajoy bude žiadať, aby ústavný súd okamžite zastavil platnosť rezolúcie. Madrid by zároveň mohol pristúpiť k tomu, že prevezme právomoci katalánskej vlády, keby vyhodnotil, že Barcelona porušuje platné zákony.
"Centrálna vláda bude pozorne sledovať, čo robí katalánsky parlament a administratíva. Či sa správajú nelojálne a ako na to reagovať. Podľa zákona schváleného v októbri je možné ich potrestať, keď nebudú rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu,“ povedal pre Pravdu Carsten Humlebäk, expert na španielsku politiku z univerzity v Seville.
"Na druhej strane sa však dá predpokladať, že španielska vláda sa bude snažiť vyhnúť príliš ostrej konfrontácii. Už 20. decembra sa v krajine konajú voľby. Vládnucich ľudovcov by to mohlo poškodiť v hlasovaní,“ myslí si Humlebäk.
Katalánski separatisti v schválenej rezolúcii tvrdia, že na ňu rozhodnutie ústavného súdu nebude mať vplyv. Barcelona však podľa viacerých pozorovateľov hrá problematickú hru. Katalánske separatistické tendencie smerom k nezávislosti podporila ekonomická recesia, keď región tvorí 20 percent španielskeho hospodárstva.
"Lenže separatistická vlna sa zastavila, hnutie je politicky rozdelené a slabne,“ tvrdí politológ Joan Botella z Autonómnej barcelonskej univerzity. Podľa experta rastie popularita tých, čo chcú veci nechať tak, ako sú a odmietajú rokovať o reformách.
"Ja som zástanca kompromisu medzi nezávislosťou a status quo. Takých je nás väčšina, ale zdá sa, že sa nevieme pohnúť týmto smerom. Akoby sme smerovali k zrážke vlakov. Nemám veľa dôvodov na optimizmus,“ povedal pre Pravdu Botella.