Utečenecká kríza: Viditeľné napätie a nejednotnosť v únii

Utečenecká kríza si naďalej vyberá v Európe politickú daň. Slovinsko potvrdilo stavbu hraničného plota. Vo Švédsku pomáha zvládať nápor utečencov armáda. Popularita nemeckej kancelárky Angely Merkelovej klesá. A hoci Európska únia postupne ponúka riešenia, ako situáciu riešiť, napätie a nejednotnosť medzi členskými štátmi sú viditeľné.

11.11.2015 09:19
Eú, Jean Asselborn Foto: ,
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn počas konferencie o migračnej kríze v Bruseli.
debata (45)

Nemecko tohto roku očakáva zhruba až milión migrantov, ktorí doň smerujú balkánskou cestou z Turecka do Grécka a ďalej cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko. Ľubľana v utorok oznámila, že vybuduje zábrany a plot. Podľa slovinského premiéra Mira Cerara sú grécke vonkajšie hranice EÚ úplne otvorené. "Momentálne smeruje do Slovinska 30-tisíc migrantov,“ vyhlásil predseda vlády.

Podľa slovinských médií Ľubľana plánuje natiahnuť ostnatý drôt na časti hranice s Chorvátskom, aby usmernila tok utečencov. Nemá to však vraj byť rovnaký žiletkový plot, akým sa Maďarsko uzavrelo pred prílevom utečencov z Chorvátska a zo Srbska. Pri ochrane hraníc už Slovinsku pomáhajú viaceré štáty únie, Slovensko tam vyslalo 20 policajtov.

Migranti majú práva, ale aj povinnosti.
Jean Asselborn, luxemburský minister zahraničných vecí

Agentúra Frontex uviedla, že len v októbri prešlo z Turecka na grécke ostrovy minimálne 150-tisíc ľudí. Je to napriek tomu, že počasie na mori sa zhoršuje. Rakúsky kancelár Werner Faymann podľa agentúry AP v utorok vyhlásil, že sú potrebné lepšie kontroly na gréckych a talianskych vonkajších hraniciach. Bez nich sa tok utečencov nepodarí spomaliť. Faymann zároveň pripomenul potrebu rýchlej dohody EÚ s Tureckom, kde sú viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie.

EÚ v októbri odhlasovala povinné rozdelenie 160-tisíc utečencov. Viaceré krajiny vrátane Slovenska však boli proti. Zatiaľ sa v rámci kvót podarilo rozdeliť len 147 žiadateľov o azyl. Iba postupne sa rozbieha systém hotspotov, ktoré by mali prispieť k lepšej registrácii ľudí prichádzajúcich do Európy.

"Migranti majú práva, ale aj povinnosti,“ pripomenul luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ. Podľa šéfa diplomacie je potrebné mať informácie o migrantoch. Preto by registračné centrá mohli vzniknúť aj v balkánskych krajinách. "EÚ však bude musieť splniť svoje finančné sľuby. Inak budú mať krajiny ako Srbsko a Macedónsko vážne starosti a celkovo sa môže situácia na západnom Balkáne zhoršiť,“ pripomenul pre Pravdu Christian Costamagna, odborník na krajiny bývalej Juhoslávie na Východopiemontskej univerzite.

Zatiaľ však desaťtisíce utečencov prechádzajú cez Balkán ďalej do západnej Európy. Vo Švédsku pomáha riešiť migratnskú vlnu aj armáda. Štokholm očakáva, že tohto roku v krajine požiada o azyl minimálne 190-tisíc ľudí. Švédsko už pred niekoľkými dňami varovalo, že pre nich nemá ubytovacie kapacity. Zároveň stále viac obyvateľov severskej krajiny žiada zabrzdenie prílevu utečencov. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Sifo 41 percent Švédov tvrdí, že štát by mal prijať menej utečencov. V septembri to tak vnímalo 29 percent opýtaných.

Utečenecká vlna má jasný vplyv aj na nemeckú politiku. Berlín predpokladá, že tohto roku prijme možno až milión utečencov. Viaceré nemecké mestá však tvrdia, že ich nemajú kde ubytovať. Zároveň rastie podpora antiimigrantskej strany Alternatíva pre Nemecko. Prvý raz v histórii dosiahla v popularite dvojciferné číslo. Volilo by ju desať percent Nemcov. CDU kancelárky Merkelovej momentálne podporuje 34 percent Nemcov. Pre kresťanských demokratov je to jeden z najhorších výsledkov prieskumu verejnej mienky od roku 2011.

V tejto atmosfére sa v stredu a vo štvrtok na Malte stretnú lídri EÚ so zástupcami afrických krajín. Slovensko bude zastupovať premiér Robert Fico. Dá povedať, že predstava únie je, že zabráni migrantom, aby z Afriky prichádzali do Európy. Krajiny čierneho kontinentu však, naopak, očakávajú, že im EÚ ponúkne viac reálnych možností, ako v EÚ pracovať a študovať.

"Jediným riešením je pomôcť štátom Afriky s ekonomickým rozvojom a politickou stabilitou. To zníži počet ľudí, ktorí sa snažia dostať do EÚ. Zároveň by to mohlo znamenať, že niektorí migranti by sa z Európy vrátili domov. Toto je však úloha na niekoľko desaťročí,“ pripomenul pre Pravdu taliansky zahraničnopolitický analytik Lorenzo Nannetti.

Kým expert hovorí o úsilí na niekoľko dekád, členské krajiny ešte nedokázali ani naplno prispieť do Núdzového trustového fondu pre Afriku. Z dohodnutých 1,8 miliardy sa podľa spravodajskej stránky EUObserver vyzbieralo zatiaľ len 31,8 milióna. Slovensko oznámilo, že prispeje sumou 500-tisíc eur.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #utečenci #migranti