Britské vydieranie zasiahne aj Slovákov

Dostávajú viac, ako prispievajú, no aj tak si kladú podmienky. Veľká Británia požaduje od Európskej únie výrazné zmeny v jej fungovaní, inak sa vyhráža odchodom.

11.11.2015 12:30
David Cameron Foto: ,
Britský premiér David Cameron požaduje viacero zmien v oblasti migrácie, ktoré sa týkajú aj takmer 100-tisíc Slovákov.
debata (48)

Britský premiér David Cameron včera oficiálne predstavil dlhoočakávaný „zoznam reforiem“, po splnení ktorých je Británia ochotná zostať aj naďalej členom európskeho zoskupenia. Reformy sa pritom podľa Camerona majú splniť ešte pred konaním britského referenda o zotrvaní v únii, ktoré je plánované na jún budúceho roka. (Čítajte aj: Cameron vyzval na reformu EÚ. Chce obmedziť voľný pohyb a sociálne dávky.)

Cameron požaduje viacero zmien v oblasti migrácie, ktoré sa týkajú takmer 100-tisíc Slovákov. Prisťahovalcom chce na štyri roky odoprieť daňové bonusy a zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie. Takisto ich poslať preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie. Európska komisia aktuálne žaluje Britániu za to, že pri schvaľovaní detských prídavkov pre občanov iných členských štátov EÚ kontroluje, či majú v Británii trvalý pobyt. Podľa nej je to porušenie práva na slobodu pohybu.

Lákavé britské mzdy

Vo Veľkej Británii pracujú Slováci na rôznych pozíciách – od smetiarov cez predavačov, upratovačky alebo opatrovateľky detí. Radia sa tak na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sme sa stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Počet Slovákov v Británii za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent. Lákavá je najmä výška mzdy. Priemerná britská mzda bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie za rok 2014 na úrovni v prepočte zhruba 2 378 eur. Priemerná mzda na Slovensku bola vlani podľa Štatistického úradu SR 858 eur. Slováci sa však neslávne zapísali v Británii aj vďaka tomu, že tam mnohí chodia len kvôli štedro nastaveným sociálnym dávkam.

„Na jednej strane je dobré, že to chcú Briti konečne riešiť, keďže prílev prisťahovalcov je veľký, hlavne z Bulharska a Rumunska, pretože doteraz potrebovali povolenie na prácu, a teraz je to rovnaké ako pre nás. S tým úplne súhlasím, že kto si nenájde prácu do šesť mesiacov, tak má opustiť krajinu. Nechcú pracovať ani doma, a myslia si, že keď prídu do cudzej krajiny, tak ich privítajú s otvorenou náručou. Väčšina z nás si tam prácu nájde hneď,“ povedala Katarína Vujčíková, ktorá pracuje v jednom z britských hotelov v Londýne.

Cameron chce zmeny v migračnej politike napriek tomu, že doteraz boli prisťahovalci pre krajinu prínosom. Zo štúdie University College London vyplýva, že imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako odčerpali zo systému.

40 rokov ústupkov

Britský premiér vo svojom včerajšom prejave zdôraznil, že je potrebné obmedziť nielen príliv migrantov do Európskej únie, ale aj pohyb osôb vo vnútri bloku. Británia požaduje, aby sa voľný pohyb osôb nevzťahoval na nové členské krajiny únie, kým sa ich ekonomika výraznejšie nepriblíži úrovni britskej ekonomiky.

„Európska únia nemá len jednu menu. Štáty, ktoré neprijali euro, nesmú čeliť diskriminácii. Akékoľvek iniciatívy eurozóny, ako napríklad banková únia, musia byť pre ostatné krajiny dobrovoľné. Daňoví poplatníci v krajinách mimo eurozóny by tiež nemali mať povinnosť poskytovať finančnú podporu štátom eurozóny, ktoré sa ocitnú v problémoch,“ povedal včera Cameron.

„Vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi. 40 rokov členstva Britov v EÚ je sprevádzaných rôznymi výnimkami pre Britov. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel, zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, teda sú mimo schengenského priestoru. Briti prinútili EÚ liberalizovať zahraničný obchod či odmietli propagovanie federalistických symbolov,“ povedal pre Pravdu Jean Claude Piris, ktorý je konzultantom Európskej únie v oblasti medzinárodného práva. Napríklad Briti majú aj každoročný tzv. britský rabat z úniovej pokladnice. Tento rabat v 80. rokoch vyjednala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová a má Británii kompenzovať, že dostáva menej peňazí v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Cameronovi to však nestačí. Najnovšie chce aj zaistenie ochrany štátov EÚ stojacich mimo eurozóny, kam patrí aj Británia, obmedzenie byrokracie a posilnenie právomocí národných parlamentov. Podľa neho je únia vedená zle a európske štáty sú momentálne málo konkurencieschopné v porovnaní so zvyškom sveta. Cameron je dlhoročným odporcom prehlbovania únie. Presadzuje skôr posilnenie právomocí národných parlamentov.

„Myslím, že sa na britské referendum dá pozerať ako na pozitívnu vec, pokiaľ hovoríme o zmenách vo fungovaní EÚ a jej inštitúcií. Celkovo prevláda akási "hlúpa“ nálada u Európanov, čo sa týka fungovania únie. Nie je to len vecou Británie. Referendum spustilo debaty o tom, čo by sa malo robiť pre to, aby sa Európa posúvala dopredu a nie smerom späť," skonštatoval Piris.

Výhody prevyšujú negatíva

Cameron si napriek svojmu včerajšiemu horlivému prejavu o zlom fungovaní únie uvedomuje, čo všetko Británia vďaka členstvu získava. Aj Konfederácia britského priemyslu (CBI), reprezentujúca 190-tisíc firiem v krajine, tvrdí, že si krajina nemôže dovoliť prísť o viac ako 500-miliónový trh zákazníkov na jednotnom európskom trhu. Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier (86 až 109 miliárd eur), čo predstavuje 4–5 percent britského hrubého domáceho produktu. Podľa spoločnej analýzy IFO inštitútu a Bertelesmannovej nadácie by Brexit stál krajinu 14 percent hrubého domáceho produktu, t. j. asi 215 miliárd libier (301 miliárd eur).

Reformy či záchrana strany?

Aktuálne „vydieranie“ únie je však podľa viacerých britských komentátorov iba Cameronovou snahou udržať svoju Konzervatívnu stranu pokope. Protiúniové krídlo jeho strany totiž už v 90. rokoch rozhádalo konzervatívcov natoľko, že s prehľadom prehrali voľby. Dosiahnutie reforiem v EÚ by podľa niektorých ekonómov mohlo spacifikovať euroskeptické hlasy v strane na istý čas.

Otázne by bolo aj to, čo by nastalo v prípade, ak by si Briti v júnovom referende zvolili, že chcú opustiť úniu. Škóti sú v tomto smere výrazne proeurópski a nechcú zostať mimo EÚ.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #reformy #David Cameron #migrácia #britské referendum
Flowers