EÚ argumentuje tým, že tovar pochádzajúci z území, ktoré Izrael okupuje, nemôže byť v EÚ predávaný ako tovar vyrobený v Izraeli.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničia Emmanel Nahšon povedal, že „Izrael odsudzuje rozhodnutie označovať odlišne izraelské výrobky pochádzajúce z oblastí, ktoré Izrael obsadil v roku 1967“. Vyhlásil, že EÚ voči Izraelu uplatňuje prax dvojakého metra, pretože nepostupuje podobne v prípade ostatných územných konfliktov, ktorých je teraz na svete okolo 200. Upozornil tiež, že sa neberie do úvahy súčasná situácia, keď Izrael čelí „vlne terorizmu“. Rozhodnutie podľa neho „nepomôže postúpiť k politickému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu“. „Zavedenie značenia posilní radikálne kruhy, ktoré podporujú bojkot Izraela a upierajú mu právo na existenciu,“ povedal hovorca.
Vo svojom vyhlásení ministerstvo uvádza, že EÚ ohrozuje svoj vplyv na politické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a že rozhodnutie môže ovplyvniť budúce vzťahy Izraela a EÚ. EÚ sa začala o zavedenie jasného značenia tovaru z osád usilovať už v čase, keď jej diplomaciu viedla Catherine Ashtonová. V roku 2013 však bola kampaň zastavená na žiadosť amerického ministra zahraničia Johna Kerryho, ktorý sa vtedy snažil obnoviť mierové rozhovory medzi Izraelom a Palestínčanmi. Rozhovory stále stagnujú a nástupkyňa Ashtonovej Federica Mogheriniová otázku označovania tovaru znovu otvorila. Tento rok v apríli Mogheriniovou požiadalo o zavedenie značiek 16 únijných krajín, medzi ktorými nebolo Česko ani Slovensko.
Británia, Belgicko a Dánsko už tovar z osád predávajú s etiketou, na ktorej je to jasne vyznačené. Ide hlavne o ovocie a zeleninu vypestovanú v osadách v údolí Jordánu. Teraz bude musieť byť tovar takto predávaný vo všetkých krajinách únie. Ak výrobok neoznačia samotní Izraelčania, potom môže etikety dodať krajina, v ktorej sa bude produkt predávať.
Podľa propozícií, ktoré v stredu zverejnila komisia, nestačí na výrobkoch ako miesto pôvodu označiť iba Západný breh Jordánu alebo Golanské výšiny, ale je potrebné výslovne uviesť aj výraz židovská osada. Komisia Izrael vopred upozornila, že ide len o „technickú, nie politickú tému“. „Okupované územie nie je súčasťou zvrchovaného štátu Izrael, takže tovar z neho nemožno označovať ako vyrobený v Izraeli,“ citoval server Ynet nemenovaný zdroj z EK. Faaborg-Andersen povedal agentúre Reuters, že ide o „označenie pôvodu tovarov, nie o výstrahu“.
EÚ neuznáva prítomnosť Izraelčanov na Západnom brehu, na Golanských výšinách a vo východnom Jeruzaleme ako legálne. Izrael tieto územia obsadil počas vojny v roku 1967 a ich ďalší osud mal byť súčasťou rozhovorov s Palestínčanmi a Sýrčanmi. Oboje však skrachovalo. Iba s Palestínčanmi Izrael v 90. rokoch vyjednal dohodu o čiastočnej autonómii, takže časť územia Západného brehu Jordánu je pod kontrolou Palestínskej samosprávy. Izrael však na časti tohto územia stále rozširuje osady, v ktorých žije vyše 300-tisíc Židov. Pásmo Gazy, ktoré v roku 1967 taktiež obsadili, Izraelčania opustili roku 2005. Východný Jeruzalem Izrael po roku 1967 pripojil ku zvyšku mesta a narozdiel od zvyšku sveta ho už nepovažuje za okupovaný.