V zákulisí však rezonovali viac iné témy ako Afrika. „Faktom je, že pozornosť EÚ je upriamená na balkánsku utečeneckú cestu, ktorou do Európy prichádzajú najmä Sýrčania. Takže uvidíme, či summit nebude len diskusným klubom. Dúfam, že nie,“ reagovala pre Pravdu Heaven Crawleyová, expertka na migráciu z univerzity Coventry. „S Afrikou je to oveľa zložitejšie. Migranti sú viac pomiešaní. Sudán, Somálsko, Senegal, Mali, Nigéria, Gambia. Z domovov ich vyháňa ekonomická situácia a konflikty, a tieto faktory sú neraz prepojené. Otázkou je, či sa dá v tejto komplexnej situácii nájsť spoločná stratégia. Nezdá sa mi, že sme na to pripravení,“ povedala odborníčka, ktorá sa nedávno vrátila z výskumnej cesty na gréckom Lesbose a na Malte.
Hlavným problémom únie však je, že stále nie je úplné jasné, čo s utečencami, ktorí sú už na jej území. Nemecko oznámilo, že začne opäť uplatňovať dublinské kritériá aj na Sýrčanov. Znamená to, že by ich vracalo do tých štátov EÚ, na územie ktorých vstúpili do únie a kde sa mali registrovať. Nebude sa to však zrejme týkať Grécka, cez ktoré na EÚ prúdi najväčší počet Sýrčanov.
Nemecko predpokladá, že tento rok na jeho území o azyl požiada asi až milión ľudí. Berlín pred niekoľkými mesiacmi uviedol, že v rámci dublinského systému nebude vracať Sýrčanov do krajín, kde mali byť registrovaní ako prví. Návrat k pravidlám však okamžite odmietlo Maďarsko. Podľa Budapešti sa v súčasnej situácii nedá hovoriť o tom, že by bol dublinský systém funkčný.
Vyhlásenie nemeckého ministerstva vnútra o vracaní Sýrčanov však prekvapilo aj sociálnych demokratov, ktorí v krajine vládnu v koalícii s CDU/CSU. Ľavicová SPD tvrdí, že o rozhodnutí sa neuskutočnili žiadne konzultácie.
Podľa nemeckého Federálneho úradu pre migráciu a utečencov by zatiaľ tohto roku mali v rámci dublinského systému vrátiť do iných krajín približne 17 400 osôb.
EÚ páli balkánska utečenecká trasa z Turecka cez Grécko a ďalej do Macedónska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rakúska a Nemecka aj preto, že na nej vyrastajú ploty. Je to problém pre voľný pohyb osôb v EÚ. Ľubľana v stredu začala budovať zábrany na hraniciach s Chorvátskom. Slovinsko tvrdí, že tak chce lepšie zvládať nápor utečencov.
Európa však aj v tejto situácii musí myslieť aj na situáciu v Afrike. Hoci je migračný nápor cez Stredozemné more na Maltu a do Talianska nižší ako na balkánskej trase, ide o cestu, kde zahynuli tisíce utečencov.
"Vítam summit s africkými krajinami. Musíme ich zaangažovať. Nebuďme však naivní. Nebude to za naše pekné modré demokratické oči a je evidentné, že budeme musieť získať pomerne veľa finančných prostriedkov,“ povedal pred schôdzkou EÚ s Afrikou premiér Fico.
Vznikol už núdzový fond pre Afriku, do ktorého vyčlenila Európska komisia 1,8 miliardy eur. Rovnakou čiastkou by mali prispieť aj členské štáty únie. Fond sa však napĺňa pomaly. K dispozícii je podľa Fica stále menej ako 50 miliónov eur. "Slovenská vláda schválila príspevok 500-tisíc eur. Vzhľadom na počet obyvateľov a veľkosť ekonomiky budeme patriť medzi najvýznamnejších prispievateľov,“ povedal Fico.
Africké krajiny od EÚ očakávajú viac legálnych možností, ako sa dostať do Európy, ktoré by mohli získať študenti či podnikatelia. Zatiaľ nie je dohoda, že už na územiach afrických štátov by vznikli centrá, kde by boli zhromaždení migranti. Podľa Fica sa krajiny oprávnene obávajú, že by to mohlo viesť k vzniku permanentných táborov, aké sú v Jordánsku, Libanone či Turecku.
„Bude to politická dohoda. Európa musí niečo ponúknuť Afrike. Afrika by zase potom bola aktívnejšia v tom, aby riešila a zadržiavala ľudí, aby masovo neodchádzali,“ vyhlásil Fico.
„Debata bude aj o rozvojovej pomoci a o tom, ako ju zacieliť. Lenže zdá sa, že túto diskusiu nie celkom dobre chápeme. Základnou myšlienkou je, že prostredníctvom rozvojovej pomoci dáme ľuďom dôvod, aby zostali doma. Lenže všetky výskumy nám ukazujú, že hospodársky rozvoj v skutočnosti často vedie k nárastu migrácie. Je to preto, že sa vytvoria lepšie podmienky na to, aby sa ľudia mohli pohnúť ďalej,“ upozornila Crawleyová.
Slovensko ponúka sto policajtov
Slovenský premiér Robert Fico povedal, že vo štvrtok sa na neformálnej schôdzke lídrov budú hodnotiť opatrenia Európskej únie, týkajúce sa utečeneckej krízy. "Som pripravený ponúknuť aj ďalšie príspevky, okrem tých finančných. Do agentúry na ochranu hraníc Frontex sme už vyčlenili dvadsať policajtov. A som pripravený na ďalších 80. Sto policajtov by bol suverénne najväčší príspevok vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska,“ uviedol premiér.
Podľa Fica by sa na spoločnom postupe v tejto oblasti mohli dohodnúť aj krajiny visegrádskej štvorky. Premiér uviedol, že očakáva tlak na zvolanie summit EÚ –Turecko k riešeniu balkánskej utečeneckej trasy. Fico tiež kritizoval nedostatočnú ochranu hraníc EÚ a zdôraznil, že povinné kvóty nefungujú. Tlak na prerozdeľovanie utečencov však pokračuje. "Prerozdeliť jeden milión ľudí v regióne, kde ich je 570 miliónov, by nemal byť problém,“ vyhlásil na Malte predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, narážajúc na počty utečencov a kapacity Európy.