Americký prezident Barack Obama útoky označil za ohavný pokus o terorizovanie civilistov a sľúbil Francúzsku pomoc pri dolapení atentátnikov a ich postavenie pred súd. Zdesenie vyjadrili aj britský premiér David Cameron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a generálni tajomníci OSN a NATO.
„Znovu sme boli svedkami ohavného pokuse o terorizovanie nevinných civilistov,“ uviedol Obama na tlačovej konferencii v Bielom dome. Útoky podľa neho boli namierené proti celému ľudstvu. Spojené štáty budú stáť po boku Francúzska v boji proti terorizmu a extrémizmu, dodal americký prezident. Na diaľku Obama Francúzsku sľúbil všetku možnú pomoc. „Voľnosť, rovnosť, bratstvo,“ zakončil Obama svoj prejav heslom Veľkej francúzskej revolúcie.
Britský premiér Cameron uviedol, že je „v šoku“. „Naše myšlienky a modlitby sú s francúzskym ľudom. Urobíme čokoľvek, aby sme pomohli,“ povedal Cameron.
„Hlboký šok“ zo „zjavne teroristických“ útokov vyjadrila tiež nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, ktorý sa s francúzskym prezidentom Hollandom zúčastnil futbalového zápasu na štadióne v Paríži, v ktorého areáli došlo k výbuchom, sľúbil Francúzsku pomoc. Minister vnútra Thomas de Maizere ponúkol Parížu vyslanie nemeckých špeciálnych jednotiek.
Za „neľudské“ označil útoky v Paríži tiež Kremeľ. Rusko je pripravené pomôcť pri vyšetrovaní teroristických činov, uviedol hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Rusko zdieľa bolesť Francúzska, reagovala na útoky hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.
„Opovrhnutiahodné útoky“ odsúdil aj generálny tajomní Organizácie spojených národov Pan Ki-mun. V čase, keď teroristi ešte zadržiavali desiatky ľudí v koncertnej sieni Bataclan, vyzval na ich okamžité prepustenie. Šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyhlásil, že NATO stojí po boku Francúzska. „Terorizmus demokraciu nikdy neporazí,“ uviedol. Útoky odsúdili tiež vrcholní predstavitelia Európskej únie: predseda Európskej rady Donald Tusk, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda europarlamentu Martin Schulz.
„Som šokovaný hrôzou, ktorá zasiahla vašu metropolu,“ uviedol český prezident Miloš Zeman v liste francúzskemu prezidentovi. Tento ďalší odporný zločin potvrdzuje, že vchádzame do ťažkých časov. „Ak vidím svetlo na konci tunela, potom prebleskuje zatiaľ v diaľke… … Ak sa obzriem za rokom, ktorý pomaly nechávame za sebou, som plný obáv. Rok 2015 priniesol mnoho zmien, nových rizík a neistôt. Dal nám bohužiaľ však len nepatrné množstvo nádeje na ich aspoň čiastočné urovnanie v dohľadnej dobe,“ napísal prezident.
„V tejto ťažkej chvíli vyjadrujem solidaritu francúzskej vláde a hlbokú sústrasť pozostalým obetí,“ reagoval na správy o teroristických útokoch český premiér Bohuslav Sobotka.
„Som do hĺbky otrasený strašným masakrom v Paríži, ale viem, že stále musí platiť, že každé podobné násilie musí byť potrestané, a my sa nesmieme vzdať života a civilizácie, ktorú sme vybudovali,“ komentoval prostredníctvom svojej hovorkyne útoky český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek.
Turecko, kde sa má v nedeľu začať summit veľkých svetových ekonomík G20, útoky odsúdilo. Úrad premiéra Ahmeta Davutoglua vo vyhlásení uviedol, že „nejde len o útok na Francúzov, ale na celé ľudstvo, demokraciu, slobodu a univerzálne hodnoty“. Prezident Recep Tayyip Erdogan útoky odsúdil an twitteri a zaslal Hollandeovi sústrastný telegram.
Na útok reagovali aj krajiny Perzského zálivu. Iránsky prezident Hasan Rúhání kvôli nemu zrušil cestu do Európy, počas ktorej mal od soboty navštíviť Taliansku a Francúzsku. Útoky odsúdil ako „neľudský čin“.
Hollandeovi kondolovali tiež prezident Spojených arabských emirátov Chalífa bin Zájdi Nahajána a kuvajtský emir Sabah Ahmad Jaber Sabah, v Saudskej Arábii útok odsúdilo tamojšie ministerstvo zahraničia.
Hlboký šok nad udalosťami v Paríži prejavila Čína a sústrasť vyjadril aj nový kanadský premiér Justin Trudeau.
Pomoc ponúkli Francúzom aj zástupcovia Talianska, Španielska, Izraela, Turecka, Kataru a mnohých ďalších krajín.