„Predpokladané zločiny neboli páchané systematicky, organizovane, pravidelne či na pokračovanie. Nespĺňajú teda podmienky, ktoré by sa dali charakterizovať ako zločiny proti ľudskosti,“ konštatovala žalobkyňa ICC, ktorá sa žalobou Kyjeva začala zaoberať ešte vlani v apríli.
Kabinet Arsenija Jaceňuka sa obrátil na ICC s „podozrením, že jednotky prezidenta Viktora Janukovyča sa dopustili zločinu proti ľudskosti a v Kyjeve a ďalších mestách zabili viac ako 100 demonštrantov“ v čase, keď Ukrajina ešte nebola členom ICC. Až neskôr uznala právomoc haagskeho súdu, ktorý sa začal zaoberať udalosťami od 21. novembra 2013 do 22. februára nasledujúceho roku. Okrem iného sa súd zaoberal aj podielom ostreľovačov počas protestov na kyjevskom Majdane. Vyšetrovanie na Ukrajine však ukázalo, že časť strelcov strieľala z neďalekého hotela Ukrajina. Z okien izieb, v ktorých boli ubytovaní radikáli zo strany Sloboda Oleha Ťahnyboka. Strieľali pritom nielen do príslušníkov špeciálnej jednotky Berkut, ale aj do demonštrantov.
Medzinárodný trestný tribunál sa podľa Fatou Bensoudaovej priebežne zaoberá aj udalosťami súvisiacimi s pripojením Krymu k Rusku, zostrelením malajzijského lietadla nad Doneckou oblasťou v minulom roku v júli, ako aj vojnou v Donbase. Práve spomínaná občianska vojna na východe Ukrajiny je predmetom ruskej žaloby proti Ukrajine v súvislosti s „genocídou v Donbase“.
Podľa hovorcu tzv. protiteroristickej operácie v Donbase Andrija Lysenka citovaného agentúrou UNIAN ide zo strany Moskvy „o provokáciu, ktorá má odpútať pozornosť od tragických udalostí v Sýrii“ a „zdiskreditovať vedenie nášho štátu“ v súvislosti s plnením dohôd z Minska.
Podľa viacerých ukrajinských politológov, napríklad Vadima Karasjova, však práve postoj Kyjeva k spomínanému problému zahnal vedenie štátu do slepej uličky. „Ak Kyjev nesplní záväzky, ktoré zobral na seba v Minsku, tak nastane zrušenie sankcií (protiruských), a to znamená koniec diplomatickým hrám. Už teraz je na Ukrajine väčšina tých, ktorí sú za mierové riešenie konfliktu v Donbase, ako tých, ktorí ho vidia v pokračovaní vojny. Vládna koalícia síce existuje, ale v skutočnosti jej niet, pretože strany, ktoré ju tvoria, hrajú vlastné hry a záujmy ľudí sú pre nich vedľajšie,“ konštatoval Karasjov citovaný portálom Svopi.
Arsenijovi Jaceňukovi, ktorý je po nedávnych komunálnych voľbách podľa ukrajinských zdrojov politicky na „odstrel“, ale stále nechýba guráž. Po tom, čo nedávno jeho vláda rozhodla o úplnom zastavení dodávok elektrickej energie z Ruska, najnovšie sa vyhráža Kremľu moratóriom na vyplatenie ruského dlhu vo výške troch miliárd dolárov. „Rusko nezíska lepšie podmienky ako ostatní veritelia. Ak odmietne rokovanie, tak uvalíme moratórium na vyplatenie ruského dlhu,“ napísal Jaceňuk na jednej zo sociálnych sietí v internete.
Ide o pôžičku z decembra 2013, keď bol prezidentom neskôr zvrhnutý Viktor Janukovyč. Nová politická moc v Kyjeve trvá na tom, že ide o komerčnú pôžičku a ako taká podľa Kyjeva podlieha reštrukturalizácii, vrátane odpustenia 20 percent z dlhu. Rusko však nechce ani počuť o riešení navrhovanom Kyjevom. Tvrdí totiž, že išlo o štátnu pôžičku a žiada jej splatenie do konca decembra. V opačnom prípade chcú Rusi podať žalobu na medzinárodný súd.
Vo februári 2014 ako budúci premiér konštatoval Jaceňuk, že bude šéfovať „vláde politických kamikadze“. Odôvodňoval to hlavne tým, že členovia kabinetu budú pracovať iba dočasne, do mimoriadnych parlamentných volieb, a upozornil, že jeho ministri budú „musieť v krátkom období urobiť množstvo nepopulárnych opatrení“. Napokon sa tak aj stalo, ale dodnes bez sľubovaného efektu. Už vtedy podľa izraelského portálu Mignews Jaceňuk "šokoval“ konštatovaním, že „krajina je na pokraji hospodárskeho a politického kolapsu, rastie v nej nezamestnanosť a investície ukrajinských bánk smerujú do zahraničia“. Dodnes sa na tom nič nezmenilo a aj preto premiérovi Jaceňukovi Ukrajinci čoraz viac pripomínajú jeho už okrídlený a čoraz aktuálnejší výrok, podľa ktorého, ak sa mu nepodarí uskutočniť reformy, tak si pustí guľku do hlavy. Podľa väčšiny Ukrajincov je dnes skutočnosťou iba prvá časť výroku týkajúca sa neúspešného presadzovania reforiem.
Medzinárodný trestný súd v Haagu
Je prvým stálym medzinárodným súdom, ktorý je kompetentný stíhať páchateľov genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov po celom svete. Zakladajúca zmluva súdu sa datuje od 1. júla 2002. Doteraz má za sebou osem vyšetrovacích procesov. Všetky sa týkali afrického kontinentu, a tak prípadné stíhanie na Ukrajine by bolo pre Medzinárodný trestný súd v Haagu prvým prípadom na európskom kontinente. K 1. júnu 2008 sa k dokumentu prihlásilo 106 krajín, vrátane Slovenska, ktoré slávnostne uložilo ratifikačnú listinu k Rímskemu štatútu ICC v New Yorku 11. apríla 2002. Česko ratifikovalo dohodu v rocku 2009. Právomoci ICC stále neuznávajú napríklad USA, Rusko ale aj Čína. Washington sa napríklad obáva, že by mohol súd stíhať niektorých príslušníkov vojenských misíi USA v zahraničí.