K „výrobnému procesu“ monštra menom Islamský štát treba tiež prirátať neschopnosť blízkovýchodných lídrov nájsť model vládnutia, ktorý by v sebe zahŕňal naozaj väčšinu obyvateľstva. Výsledkom sú experimenty s panarabským socializmom, korupčné režimy autoritatívnych vládcov či príklon k radikálnejšiemu islamu. Na to všetko zároveň pôsobia vonkajšie vplyvy svetových mocností, ktoré sa najzdrvujúcejším spôsobom prejavili v už spomenutej invázii do Iraku.
V roku 1999 vytvoril jordánsky radikál Abú Músa Zarkáví Organizáciu pre monoteizmus a džihád. Od roku 2004 bola už súčasťou sunnitskej teroristickej siete Al-Kajdá. Zarkávího skupina však viedla takú krvavú kampaň proti všetkým, že sa ho dokonca snažili krotiť špičky bin Ládinovej organizácie.
Teroristi v Iraku zabíjali šiitov aj sunnitov. Ako uvádza odborník na terorizmus William McCants vo svojej knihe Apokalypsa ISIS, staré jadro Al-Kajdá si chcelo skôr nakloniť obyvateľov Iraku. Verilo, že získa spojencov proti Američanom. Zarkáví však videl nepriateľa vo všetkých, čo sa odkláňali od jeho názorov. Tie boli spojené aj s vierou, že prichádza prorok Mahdí, zjednodušene, že apokalypsa je za dverami.
Šanca pre Sýriu?
Spojené štáty, Rusko, európske a arabské krajiny a Irán sa zhodli na časovom pláne, ktorého výsledkom majú byť nové voľby v Sýrii. Šéf americkej diplomacie John Kerry však oznámil, že na osude sýrskeho prezidenta Bašára Asada sa účastníci rokovania vo Viedni nedohodli. Kalendár postupných krokov počíta s tým, že predstavitelia sýrskeho režimu a opozície mali ešte tohto roku začať oficiálne rozhovory. Prechodná vláda by mala vzniknúť do šiestich mesiacov a do 18 mesiacov by sa mali konať voľby. Všetky strany by mali zastaviť boje a svoje útoky obmedziť len na teroristické skupiny ako Islamský štát a al-Núsra. Krvavý konflikt v Sýrii si od roku 2011 vyžiadal podľa odhadov viac ako 250-tisíc obetí.
V roku 2006 sformovalo viacero teroristických skupín Islamský štát v Iraku. Zarkáví bol už po smrti, ale zaujímavé je, že starej garde na čele s bin Ládinom sa to opäť nepáčilo. Islamský štát v Iraku totiž nebol žiadnym reálnym štátom. Al-Kajdá sa obávala, že pyšné reči nepodložené skutkami povedú k tomu, že stratí prívržencov. Bola to pravda. Sunnitské kmene v Iraku sa od absolútne krvavej taktiky džihádistov postupne odkláňali. Organizáciu decimovali útoky amerických špeciálnych jednotiek.
Starí lídri boli mŕtvi a to bola príležitosť pre Abú Bakr al-Bagdádího. V roku 2010 prevzal kontrolu nad teroristickou skupinou a dnes patrí k najhľadanejším mužom sveta. Z Islamského štátu vybudoval organizáciu, ktorá už zatienila aj pôvodnú Al-Kajdá.
Radikalizácia al-Bagdádího sa začala v Iraku už počas vlády Saddáma Husajna. Diktátora síce často opisovaného ako sekulárneho, ale jeho príklon k islamu sa prejavil najmä po prehratej vojne v Kuvajte v roku 1991. Saddám si potreboval upevniť autoritu. Preto stavil aj na bližšie zväzky s náboženstvom.
Al-Bagdádí je dnes produktom príležitosti, ktorá sa mu naskytla. Keď preberal vedenie teroristov, nepoznal ho takmer nikto.
"ISIL sa medzitým stal jednoznačne populárnejším ako Al-Kajdá,“ uviedol McCants pre projekt Defence Matters, ktorého súčasťou je aj Pravda. "Skutočne sa mu podarilo získať si pozornosť globálnych džihádistov. Je to preto, že bol schopný ovládnuť časť územia a vyhlásiť kalifát,“ tvrdí odborník.
Islamský štát vyťažil z nečinnosti, neochoty alebo do istej miery aj z názoru, že problémy Blízkeho východu sa azda ani nedajú riešiť. Ukázala to reakcie sveta na arabskú jar v roku 2011. Otázky, či podporovať protesty proti režimom, alebo to skúsiť so stabilitou starých vládcov, rýchlo prehlušil pád diktátorov, ich nahradenie inými alebo krvavé občianske vojny, na ktorých sa priživujú regionálne mocnosti. Kým v Líbyi proti Muammarovi Kaddáfímu Západ zasiahol, v Sýrii s Bašárom Asadom neurobil nič. No vyzerá to tak, že oba prístupy aj tak viedli k jednému výsledku. Väčšiemu chaosu.
Islamský štát
- jeho korene siahajú do roku 1999, keď jordánsky radikál Abú Músa Zarkáví vytvoril Organizáciu pre monoteizmus a džihád, od roku 2004 bola súčasťou teroristickej siete Al-Kajdá
- v roku 2006 vznikol Islamský štát v Iraku
- v roku 2010 prevzal vedenie organizácie Abú Bakr al-Bagdádí
- od roku 2014 sa skupina nazýva Islamský štát (ISIL), prerušila vzťahy s Al-Kajdá a vyhlásila kalifát
- ISIL ovláda časť územia v Iraku a Sýrii, hlásia sa k nemu viaceré teroristické organizácie na Blízkom východe, v severnej Afrike a v južnej Ázii
- jeho vojenská sila sa pohybuje asi medzi 50– až 150-tisíc mužmi, niektoré odhady hovoria až o čísle 250-tisíc
- ISIL do svojich radov úspešné láka prívržencov aj zo západných krajín, za Islamský štát ich podľa odhadov bojujú tisíce
Výsledkom je ISlL. Sunnitské monštrum, ku ktorému sa pridali bývalí saddámovci. Islamský štát je postavený na masových vraždách, brutalite, znásilňovaní. Zároveň však nie je možné zabudnúť, že ponúka pohľad na svet, ktorý si nachádza prívržencov. Využíva politické nevraživosti. Nie náhodou vyhlásil, že ruší Sykes-Picotovu dohodu, ktorou mocnosti nakreslili hranice časti Blízkeho východu v roku 1916 ešte pred rozpadom Osmanskej ríše. Zmluva bola pre mnohých Arabov výrazom poníženia a doteraz vyvoláva kontroverzie.
Pre ISIL sú vodou na mlyn aj problémy v Iraku a Sýrii. Vláda v Bagdade pod vedením Núrího Malíkího nerešpektovaním sunnitov len prilievala olej do ohňa nespokojnosti. Do pahreby poriadne dúchal aj susedný Irán. Teherán v tom videl možnosť, ako si ďalej upevňovať vplyv v Iraku. Sýria je podobný príklad. Pokojné protesty z roku 2011 sa najmä pre násilnú odvetu zo strany Asada zmenili v civilnú a do značnej miery aj náboženskú vojnu. To už bola len pozvánka na vstup sunnitských krajín do konfliktu, aby vyvažovali vplyv šiitského Teheránu. Čo nasledovalo? Ešte väčší chaos a krviprelievanie. Islamský štát si mohol mädliť ruky.
"Všetci súhlasíme, že ISIL je problém. Neschopnosť USA, Európy, Ruska a regionálnych mocností Blízkeho východu dohodnúť sa na spoločnej stratégii je však jednoznačnou ukážkou našich zlyhaní,“ reagoval pre Pravdu Jeffrey VanDenBerg, riaditeľ blízkovýchodných štúdií na Druryho univerzite.