Určite môžeme hovoriť o podcenení. Upozornil by som pritom, čo zohráva jednu úlohu, prečo je Islamský štát vnímaný ako obrovská hrozba. Či už zabije jedného človeka v Sýrii a Iraku, alebo teraz veľa ľudí v Paríži, vraždenie sprevádza silný mediálny záujem, čo na jednej strane otrasie civilizovaným svetom, ale na druhej strane posilní rady teroristov. Povzbudení správami o zabíjaní sa k Islamskému štátu pridávajú jeho sympatizanti.
Čo by mal svet urobiť, aby dôrazne zakročil proti Islamskému štátu?
Útoky v Paríži považujem za poslednú kvapku, aby sa medzinárodné spoločenstvo pod záštitou OSN odhodlalo prijať jednoznačné opatrenia proti teroristickej organizácii. Musia sa konečne dohodnúť všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN. Musia uskutočniť vojenskú operáciu či dokonca súbor vojenských krokov v rôznych oblastiach sveta, kde prekvitá terorizmus. Podotýkam pritom, že to nemôže vyzerať tak, že OSN sa ani nedokáže zhodnúť na tom, že terorizmus v akejkoľvek podobe je spoločným nepriateľom. Keby to malo tak zostať, potom NATO a EÚ musia konať aj bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Nie je možné cúvať donekonečna. Terorizmus treba zničiť raz a navždy. Najlepšie so zapojením Ruska, ale keď to nepôjde v spolupráci s Moskvou, tak aj bez nej.
Je to výzva aj pre Čínu?
Čína realizuje bezpečnostnú politiku v ohrozených oblastiach, vrátane tých, čo sú vzdialené od Ázie. Peking je veľmi aktívny v Afrike. Čína má problémy s terorizmom aj na svojom území. Keď sa vrátim k predchádzajúcej odpovedi, zdôrazním, že je nevyhnutné podniknúť súbor operácií na viacerých svetadieloch, pričom musí ísť o koordinované kroky.
Čo by malo spraviť NATO? Francúzsko totiž nehovorí o atentátoch, ale doslova o vojnových činoch v Paríži.
Vyhlásenie prezidenta Françoisa Hollanda, ktorý povedal, že išlo o akt vojny, má politické aj medzinárodno-právne konzekvencie. Podobné vyjadrenie zaznelo v USA, keď teroristi udreli 11. septembra 2001. Zasadla vtedy preto Severoatlantická rada a zatiaľ jediný raz v dejinách NATO použila článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý uvádza, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom aliancie sa bude považovať za útok proti všetkým. Predpokladám, že výrok Hollanda smeroval k medzinárodnému spoločenstvu, aby získal jeho podporu. Hollande vyslal signál do OSN aj do NATO. Myslím si, že spojenci Francúzska od neho očakávajú konkrétne predstavy o pomoci, použitie sily proti teroristom.
Znamená 13. november 2015 pre Európu to, čo bol 11. september 2001 pre USA?
Európa zažila už niekoľko jedenástych septembrov. Spomeňme si na vlakový atentát v Madride či na útok vo verejnej doprave v Londýne. Na ďalšie atentáty. Pripočítajme desiatky zmarených útokov. Posilnili sa bezpečnostné opatrenia, existuje spolupráca spravodajských služieb, ale krv stále tečie. Neposunieme sa výrazne ďalej, kým sa nezameriame na oblasti, odkiaľ terorizmus pochádza. Ak sa nebude bojovať proti nemu tam, kde vzniká, tak, žiaľ, museli by sme si zvyknúť na teroristické útoky v Európe.