Teroristické útoky nie sú dielom utečencov, upozorňuje Európska komisia

Európska komisia upozorňuje, že krvavé teroristické útoky v Paríži nemožno spájať s utečencami či žiadateľmi o azyl. „Nesnažme sa zmiešať tých, čo sú zodpovední za útoky v Paríži, so žiadateľmi o azyl, čiže s migrantmi, ktorí majú dosť dobré dôvody na to, aby klopali na naše dvere. Nemali by sme si zamieňať páchateľov týchto ohavných činov s tými, ktorí utekajú pred svetonázorom a mentalitou poskytujúcou inšpiráciu pre teroristické činy," uviedol v tejto súvislosti predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

16.11.2015 15:50
debata (156)

V reakcii na tých, ktorí tvrdia, „že sloboda, otvorenosť a ochota Európanov pomôcť ľuďom v núdzi prispeli k týmto tragickým útokom, poukazuje Európska komisia na to, že utečenci utekajú práve pred tými, ktorí za teroristické útoky nesú zodpovednosť. Ide o útok na naše hodnoty, akými sú je sloboda či tolerancia. Tieto hodnoty budeme aj naďalej chrániť," uvádza sa to v reakcii EK na snahy spájať teroristické útoky v Paríži s utečeneckou krízou, ktoré agentúre SITA poskytol Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Komisia pripomína, že útoky v Bruseli, v Paríži na redakciu Charlie Hebdo, v Kodani, Saint-Quentin-Fallavier alebo vo vlaku Thalys spáchali občania EÚ alebo ľudia, ktorí tu majú v EÚ legálny pobyt.

Teroristické útoky v Paríži označila EK za „atentát proti nášmu spôsobu spolužitia v Európe". Európa je však podľa komisie jednotná. „Útoky môžu len posilniť našu solidaritu a odhodlanie chrániť občanov a hodnoty, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a toleranciu. Nie je čas na stigmatizáciu, ale na zjednotenie," uvádza sa ďalej vo vyjadrení EK. Pri sérii krvavých teroristických útokov v piatok 13. novembra v Paríži zahynulo podľa najnovších informácií 132 ľudí, približne ďalších 350 je zranených. Medzi obeťami je najmenej 20 cudzincov z 13 štátov.

Európska komisia ubezpečuje, že bezpečnostné riziká nepodceňuje. K dispozícii je viacero nástrojov na „posilnenie overovania žiadateľov o azyl", na výmenu informácií medzi spravodajskými službami, orgánmi činnými v trestnom konaní a pohraničnou strážou a tiež posilnená úloha agentúry Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl. Pripomína, že do procesu preverovania žiadateľov o azyl sa zapája okrem národných spravodajských služieb aj Europol a Frontex. Zároveň v zmysle európskych pravidiel má každá členská krajina únie právo odmietnuť konkrétneho žiadateľa o azyl, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko.

Za bezprecedentnú hrozbu však EK považuje zapájanie sa občanov EÚ do aktivít Islamského štátu. „Európska komisia je znepokojená tým, že v poslednom čase narástol počet občanov EÚ, ktorí vycestovali z Európy, aby sa mohli zapojiť do aktivít ISIS. Odhadujeme, že do týchto aktivít sa zapojilo okolo 5 000 občanov z Európy, ktorí po svojom návrate do Európy predstavujú bezpečnostné riziko. Nejde o novú hrozbu, ale hrozbu, ktorá naberá bezprecedentné rozmery," píše sa ďalej vo vyjadrení EK. Proti tejto hrozbe sa podľa komisie v posledných dvoch rokoch zameriavali protiteroristické opatrenia európskych štátov.

„V súčasnosti sa zavádzajú najmä opatrenia na posilnenie bezpečnosti leteckej dopravy, ochranu miest, kde sa vyskytuje väčšie množstvo ľudí a narušenie toku zbraní cez krajiny EÚ. Podnikli sa kroky na zlepšenie Schengenského informačného systému a v spolupráci medzi agentúrami EÚ a členskými štátmi sa zaviedol mechanizmus spoločného vyhodnocovania rizík, ktorý sa uplatňuje už pri kontrolách na vonkajších hraniciach EÚ," informuje EK. Dodáva, že vďaka posilneniu Schengenského informačného systému v súčasnosti evidujeme „vyše 66-tisíc varovaní pre utajené a špecifické kontroly, z toho 6 600 iniciovali spravodajské služby členských krajín. Len za október 2015 členské štáty spolupracovali na 3 580 varovaniach týkajúcich sa konkrétnych osôb. Od februára 2015 systém umožňuje identifikáciu osôb, na ktoré bol vyhlásený európsky zatykač, a osôb, ktoré si vyžadujú špecifickú kontrolu pre podozrenie zo zapojenia sa do teroristických aktivít. Tieto opatrenia už zaviedli do praxe všetky krajiny schengenu".

EK je znepokojená nárastom využívania internetu teroristami, či už ide o radikalizáciu, nábor, koordináciu útokov a ich následnú glorifikáciu. „Je síce ťažké stiahnuť z internetu všetky teroristické materiály, mali by sme však intenzívnejšie zredukovať objem materiálov, ktoré sú cez internet dostupné občanom EÚ. Komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos zvolal v tejto súvislosti na 3. decembra Internetové fórum EÚ za účasti ministrov vnútra a poskytovateľov internetu v Európe. V rámci Europolu pôsobí jednotka, ktorej úlohou je identifikovať teroristické materiály na internete a upozorňovať poskytovateľov internetu na porušenie pravidiel," informuje ďalej EK.

Kľúčový bod v boji proti terorizmu je posilnenie ochrany vonkajších, schnegenských hraníc EÚ. EK avizuje, že reformu hraničného kódexu predstaví 15. decembra. „Návrh bude zahŕňať vytvorenie Európskej hraničnej stráže s posilnenými povinnosťami členských krajín pri účinnom presadzovaní a uplatňovaní pravidiel. Balík opatrení o posilnení hraníc bude obsahovať robustné pravidlá o posilnení kontrol na vonkajších hraniciach tak, aby členské krajiny mali prehľad o tom, kto vstupuje na územie EÚ a aby dokázali zabrániť nelegálnemu vstupu do EÚ mimo hraničných prechodov". Následne v marci 2016 predstaví komisia návrh „o inteligentných hraniciach, ktorý umožní krajinám EÚ zaviesť efektívnejší systém vstupov a výstupov z EÚ, čím získajú prehľad o pohyboch cudzincov cez vonkajšiu hranicu EÚ. Tieto informácie budú cenným zdrojom pre spravodajské a bezpečnostné zložky členských krajín," dodáva sa v stanovisku EK.

156 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #teroristický útok #utečenci #Islamský štát #útoky v Paríži
Flowers