Už na budúci týždeň sa majú stretnúť prezidenti Francúzska, USA a Ruska. Schôdzky s Barackom Obamom a Vladimirom Putinom ohlásil François Hollande. „Chcem hovoriť o tom, ako zjednotiť naše sily a v koalícii bojovať proti teroristickej armáde,“ povedala francúzska hlava štátu.
Parížska masakra, ktorú spáchal Islamský štát (ISIL), tak núti protivníkov, aby k sebe vystierali ruky. Minimálne 129 mŕtvych pri viacerých útokoch je hrozným pripomenutím, čo dokážu teroristi, keď ich svet nezastaví. Jednota medzinárodného spoločenstva v boji s ISIL sa však nerodí ľahko a nie je jasné, či vydrží. Vzťahy Západu a Ruska sú najhoršie od konca studenej vojny. Dôvodom je anexia ukrajinského Krymu a vojenská podpora Moskvy východoukrajinským separatistom.
Na summite krajín G20 v tureckej Antalyi si už na to počas víkendu vymenili názory aj Obama s Putinom. Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že USA by mohli pokročiť v koordinácii s Ruskom, čo sa týka vojenského postupu. Bude si to však vyžadovať riešenia v politickej rovine.
„Irán, Rusko sú pripravené na prímerie, Spojené štáty rovnako. Proces však musí mať legitimitu,“ uviedol Kerry pre televíziu CNN. „Takže, čím skôr Rusko a Irán vdýchnu život tomuto procesu, tým skôr bude násilia menej a môžeme izolovať Islamský štát a al-Núsra (organizácia spojená s Al-Kajdá, pozn. red.), aby sme začali robiť to, čo naša stratégia vždy mala dosiahnuť,“ povedal Kerry.
Rusko v utorok oznámilo, že sa pripojilo k útokom proti Islamskému štátu na centrum organizácie v sýrskom meste Rakká. To už dva dni po sebe bombardovalo aj francúzske letectvo. Prezident Putin zároveň oznámil, že ruské loďstvo sa v Stredomorí bude správať k partnerom z Francúzska ako k spojencom.
Základom pre riešenie situácie v Sýrii má byť diplomatický plán, ktorý sa zrodil počas víkendu vo Viedni. Jeho výsledkom je, že do 18 mesiacov by sa mali konať v krajine voľby.
„Vidíme, že koordinované medzinárodné úsilie nabralo intenzitu a zdá sa, že ďalšie kroky sa zrodia aj v súvislosti s tým, čo sa udialo v Paríži. Plán postupnej zmeny dáva zmysel aj pre USA, pretože rieši dilemu, čo urobiť s Bašárom Asadom, aby opustil sýrsky prezidentský úrad,“ vysvetľuje Jeffrey VanDenBerg, riaditeľ blízkovýchodných štúdií na Druryho univerzite. „Kerry povedal, že plán je akceptovateľný, lebo Sýrčania si vyberú, kto ich povedie,“ pripomenul expert.
Otázka, čo s Asadom, však bude ďalej na stole. Od roku 2011 si občianska vojna v Sýrii vyžiadala viac ako 250-tisíc mŕtvych. Väčšinou sú to obete Asadovho režimu. „Vzdušné nálety sýrskych vládnych síl na civilné oblasti sú aj v roku 2015 pokračujúcou príčinou značného množstva obetí medzi deťmi, ktoré máme overené,“ uvádza v pondelok vydaná správa OSN.
Rozhovory s predstaviteľmi režimu a opozíciou by sa pod vedením Organizácie Spojených národov mali začať ešte do konca roka.
Podľa Alexa Vatanku z Blízkovýchodného inštitútu vo Washingtone však môže byť pozitívne, že momentálne snahu o hľadanie spoločného riešenie vedú práve Francúzi. „Dá sa povedať, že majú s Blízkym východom najviac skúseností zo všetkých západných krajín. Sú najlepšie pripravení, aby zhodnotili, čo je potrebné po útokoch v Paríži urobiť vo vojenskej oblasti a zároveň, aby si uvedomovali, aké to bude mať dlhodobé následky,“ uviedol pre Pravdu Vatanka.
Francúzsko tiež požiadalo o pomoc Európsku úniu. Prvý raz tak aktivovalo článok Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, že členské štáty majú napadnutej krajine poskytnúť podporu všetkými prostriedkami. Paríž bude o podobe tejto pomoci postupne rokovať.
„Tento článok do Lisabonskej zmluvy presadili Španieli po skúsenostiach s teroristickými útokmi 11. marca 2004. Ešte nikdy sa na jeho základe nekonalo,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný analytik Manuel Muniz z Oxfordskej univerzity.
„Do istej miery je to obdoba článku 5 o kolektívnej obrane Washingtonskej zmluvy, ktorou sa riadi NATO. Myslím, že Francúzi aktivovaním klauzuly chceli dosiahnuť precedens. A tiež chcú pripraviť partnerov v EÚ na spoločný postup napríklad, čo sa týka protiteroristických opatrení a zahraničnej a obrannej politiky,“ uviedol Muniz.
O postupe EÚ sa už v piatok bude viesť debata na mimoriadnom stretnutí ministrov vnútra únie. Podľa britského denníka Daily Telegraph budú Francúzi žiadať obnovenie kontrol aj na vnútorných schengenských hraniciach medzi všetkými alebo väčšinou krajín.
Diplomatické zdroje z Bruselu, ktoré oslovil denník Pravda, sa však k podobnej možnosti vyjadrili zdržanlivo. Je skôr pravdepodobné, že Francúzi budú hovoriť o lepšom zabezpečení vonkajších aj vnútorných hraníc zóny voľného pohybu osôb, nie o úplnom obnovení kontrol.
Okrem diplomatickej aktivity pokračujú aj prísne bezpečnostné opatrenia. Francúzsko bude mať výnimočný stav tri mesiace, čo umožňuje domové prehliadky bez súdneho príkazu. Pozornosť bezpečnostných zložiek sa sústredí na Abdelhamida Abaaouda. Belgičan bol podľa všetkého hlavným plánovačom útokov. Mal by sa nachádzať v Sýrii. Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií sa ho iba nedávno takmer podarilo pri útokoch na ciele ISIL zlikvidovať.
Pokračuje tiež honba na Salaha Abdeslama. Tento Belgičan mal byť tiež zapojený do parížskej masakry. Polícia varuje, že je na úteku po zuby ozbrojený.