K vyhodeniu lietadla do vzduchu nad Egyptom sa už v posledný deň októbra prihlásila sinajská odnož Islamského štátu (ISIL), teroristickej organizácie, ktorá spáchala aj piatkové masakry v Paríži.
Hodnotová priepasť, ktorá vznikla medzi Ruskom a Západom, umožňuje iba veľmi úzky rámec spolupráce medzi nimi.Alexander Goľc, ruský vojenský analytik
Ohrozenie zo strany teroristov povedie Západ i Rusko k istej súčinnosti, predpovedajú experti. Návrat k úrovni vzťahov spred vypuknutia konfliktu na Ukrajine však nepredpokladajú. „Spoločný nepriateľ na priateľstvo nestačí,“ myslí si šéfanalytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin. „Vzájomná nedôvera pretrváva. Obe strany však pochopili, že aj keď si nedôverujú, nejako spolupracovať musia,“ povedal pre Pravdu.
Ruská tajná služba v utorok oznámila, že v troskách airbusu sa našli stopy výbušniny zodpovedajúcej jednému kilogramu klasickej trhaviny. Za informácie vedúce k dolapeniu páchateľov vypísala odmenu 50 miliónov dolárov.
„Budeme ich hľadať všade, kdekoľvek by sa skrývali. Nájdeme ich v akomkoľvek bode planéty a potrestáme,“ vyhlásil podľa agentúry TASS šéf Kremľa Vladimir Putin. „Bojová aktivita nášho letectva v Sýrii musí nielen pokračovať, ale zosilnieť, aby zločinci pochopili, že odplata je neodvratná,“ zdôraznil. „Budeme postupovať v súlade s článkom 51 Charty OSN, poskytujúcim právo štátom na sebaobranu,“ dodal.
Minister obrany Sergej Šojgu v utorok Putinovi hlásil zdvojnásobenie počtu náletov v Sýrii a nasadenie strategických bombardérov, z ktorých bolo odpálených 34 okrídlených rakiet. Správy médií o vypustení rakiet z ponorky vo východnom Stredomorí minister nepotvrdil, od prezidenta však dostal pokyn na nadviazanie priameho kontaktu s francúzskymi námornými silami operujúcimi v oblasti. „Treba s nimi spolupracovať ako so spojencami,“ zdôraznil Putin.
Oprášenie idey protiteroristickej koalície s účasťou Moskvy po krvavých útokoch v Paríži podľa ruského vojenského analytika Alexandra Goľca ukončilo váhanie Kremľa nad priznaním príčiny pádu airbusu na Sinaji. „To, že išlo o teroristický útok, bolo od začiatku jasné. V Moskve to vedeli prinajmenšom odvtedy, čo sa začala evakuácia ruských turistov z Egypta bez batožiny,“ povedal Goľc pre Pravdu.
„Oficiálne priznanie odkladali, aby nevrhlo tieň na ruskú operáciu v Sýrii. Lebo aj keď radový občan je zmanipulovaný oficiálnou propagandou, pri troche logického uvažovania by mohol pochopiť príčinnú súvislosť, že kým Rusko nebombardovalo v Sýrii, teroristické útoky neboli, a keď začalo bombardovať, tak teroristi udreli,“ usudzuje expert, ktorý predpokladá, že nebyť krvavého piatku v Paríži, Moskva by ešte dlho otáľala so zverejnením výsledkov vyšetrovania.
Odklad priznania príčiny pádu lietadla súvisel so snahou oslabiť tvrdenie kritikov Kremľa, že Putin sa vrhol do sýrskeho dobrodružstva len preto, aby odpútal pozornosť od Ukrajiny a vybŕdol z medzinárodnej izolácie, nazdáva sa Makarkin.
„Po Paríži a víkendovom summite G20 (dvadsiatich ekonomicky najsilnejších krajín sveta) v tureckej Antalyi, kde západní predstavitelia s ruským prezidentom hľadali odpovede na nové teroristické výzvy, už nebolo také strašné potvrdiť bombu v ruskom lietadle,“ poznamenáva.
Možnosti plnohodnotného zapojenia Ruska do Západom vedenej protiteroristickej koalície však analytik nevidí veľmi nádejne. „V Antalyi sa podarilo zhodnúť iba na niektorých prioritách. Napríklad, že najdôležitejšou úlohou v Sýrii je poraziť ISIL a nie odstrániť režim prezidenta Asada. V hrubých líniách lídri načrtli plán prechodného obdobia s prijatím novej ústavy a vypísaním volieb. Nič sa však nezmenilo na tom, že krajiny bojujúce proti ISIL si naďalej vzájomne konkurujú v snahe maximálne rozšíriť územia kontrolované ich sýrskymi spojencami, čo má posilniť ich pozície predtým, ako sa za rokovacím stolom bude rozhodovať o osude krajiny,“ myslí si Makarkin.
Partia, ktorú Rusko rozohralo na Blízkom východe, pomohla Putinovi dostať sa na summite G20 do centra záujmu, usudzuje Goľc. „Súvisí to s potrebou taktickej koalície v Sýrii. Vlani na summite G20 v austrálskom Brisbane na Putina ešte hľadeli ako na vyvrheľa. Teraz s ním chcel každý hovoriť. Keď s vami chcú viesť dialóg, je to dôkaz, že nie ste vyvrheľ,“ hovorí analytik. O možnej koalícii sa však aj on vyjadruje skepticky: „Tá hodnotová priepasť, ktorá vznikla medzi Ruskom a Západom, umožňuje iba veľmi úzky rámec spolupráce medzi nimi.“
Podarilo sa teda Putinovi vybŕdnuť z medzinárodnej izolácie, do ktorej sa dostal pre konflikt na Ukrajine? „Ťažko povedať,“ poznamenáva Makarkin. „Z jednej strany áno, zhovárajú sa s ním. Ale o čom sa zhovárajú? V prvom rade o tom, aby presvedčil Asada, že musí odísť. Rusko by chcelo, aby s ním rokovali o úplne iných otázkach,“ dodáva.
Na vytvorenie plnohodnotnej protiteroristickej koalície s Ruskom podľa Makarkina chýba na oboch stranách vzájomná dôvera, ktorú zničil ukrajinský konflikt. „Túto nedôveru najlepšie vidno na tom, že západní partneri Rusku stále nechcú poskytnúť zoznam cieľov, ktoré by nemalo bombardovať. Nedali mu ho preto, lebo sa obávajú, že Rusko práve na tieto terče udrie,“ pripomína analytik.