Kritizuje pritom snahy okrem iného českej, poľskej a slovenskej vlády spájať nedávne útoky v Paríži s utečeneckou krízou. Obavy, aby hŕstka extrémistov nezneužila utečeneckú vlnu, by nemali vlády zbavovať zodpovednosti za ochranu utečencov v neistej dobe, uvádza organizácia.
„Zasiať strach z utečencov je presne ten druh reakcie, o ktorú sa skupiny ako Islamský štát usilujú,“ vyhlásil Iain Levine z HRW. „Áno, vlády potrebujú zaviesť poriadok do prijímania utečencov a vytriediť extrémistov, ale teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné pomôcť ľuďom, ktorých o domovy pripravila ideológia nenávisti, a pomôcť im nájsť skutočnú ochranu,“ dodal.
„Niektoré vlády krajín Európskej únie – vrátane Slovenska, Česka a Poľska – sa snažia spájať útoky v Paríži s utečeneckou krízou v Európe a nabádajú na väčšie preverovanie, opätovné zavedenie hraničných kontrol a na väčšie obmedzenie pre žiadateľov o azyl,“ uvádza organizácia a dodáva, že iní vodcovia EÚ vrátane nemeckej kancelárky, francúzskeho prezidenta či predsedu Európskej komisie, „sú umiernenejší a odmietli spájať útočníkov v Paríži s ľuďmi utekajúcimi pred násilím zo Sýrie a ďalších krajín“.
„Politickí vodcovia by nemali upadnúť do pasce nastraženej extrémistami, ktorí podnecujú rozpory a nedôveru, ale skôr by mali prejaviť odvahu a odhodlanie chrániť tých, ktorí boli vyhnaní z domovov ideológiami nenávisti,“ zdôraznil Levine.
Lepšia koordinácia medzi vládami členských krajine EÚ by podľa HRW vniesla viac poriadku do procesu príchodu do EÚ a menší chaos by tiež pomohol žiadateľom o azyl, a to aj obmedzením role pašerákov ľudí a zlepšením bezpečnosti.
„Vlády namiesto toho, aby nahrávali extrémistickým skupinám a robili z utečencov obetných baránkov, by mali potvrdiť princípy ochrany utečencov na základe svojich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv, ako aj zo súcitu a slušnosti,“ mieni HRW.
Organizácia vyzýva vlády, aby nikdy nevystavili utečencov vážnej ujme a neporušovali právo na azyl. Súčasne pripomína, že je povinnosťou vlád postarať sa o to, aby sa táto ochrana nevzťahovala na páchateľov vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných, nepolitických zločinov. Na toto preverovanie ako na súčasť azylového systému by sa mali vyčleniť dostatočné zdroje, aby sa ochrany dostalo rýchlo a účinne tým, ktorí ju skutočne potrebujú.