Teror na Sinaji a v Paríži prinútil Západ spolupracovať s Ruskom

„Otázkou však je, ako môžeme pracovať s Rusmi v podmienkach obmedzenej základne spolupráce. V blízkej budúcnosti nebudú Rusi našimi najlepšími priateľmi, ale na druhej strane spájajú nás spoločné záujmy,“ dodal Cohen, citovaný portálom MixedNews, s tým, že je proti nasadeniu pozemných síl USA v Sýrii.

„Usilujeme sa o medzinárodný charakter riešenia problému. Verím, že po teroristických útokoch IŠ v Paríži a po explózii na palube ruského lietadla nad Sinajom sa prezident Vladimir Putin viac sústredí na likvidáciu objektov islamských radikálov ako na útoky proti silám, ktoré sa usilujú zvrhnúť sýrskeho prezidenta Asada, dlhoročného spojenca Ruska,“ uzavrel exminister Cohen.

V rovnakom duchu sa v stredu vyslovil aj prezident Barack Obama pred rokovaním Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) v Manile. Zároveň vyzdvihol úlohu Ruska pri riešení sýrskej krízy a charakterizoval ho ako „konštruktívneho partnera“.

Už pred tragédiou s ruským airbusom v Egypte, na palube ktorého zahynulo 217 turistov a sedem členov posádky, vyzývala Moskva na efektívnu spoluprácu so Západom proti spoločnému nepriateľovi v podobe teroristov z IŠ. Ibaže až po krvavej masakre v Paríži reagoval Západ pozitívne.

Rusku sa tak zároveň podľa mnohých odborníkov podarilo „prekonať medzinárodnú izoláciu“, ako aj „posunúť do úzadia otázku ďalšieho politického osudu Asada“. Pritom Kremeľ už neraz zdôraznil, že v Sýrii Rusi „nebojujú za Asada, ale proti teroristom“ z IŠ a „o budúcnosti krajiny musia rozhodnúť samotní Sýrčania po prechodnom období a následných transparentných všeobecných voľbách“.

Na pozitívny pohyb vo vzťahoch Rusko – Západ reagoval o. i. aj denník Wall Street Journal priznaním, podľa ktorého na nedávnom summite G20 v Turecku sa ruský prezident „ocitol v centre všeobecného záujmu“. A aj noviny The Ekonomist, ktoré sú k úlohe Ruska tradične skeptické, pripustili, že „ako sa zdá, zoči-voči spoločnej hrozbe islamského teroru sa Rusko a Západ zbližujú, či dokonca stoja plece pri pleci“.

Na problém doterajšej snahy Západu o izoláciu Ruska magazín Forbes pripomenul, že kvalita vzťahov Ruska so Západom nemá dosah na medzinárodný vplyv Ruska. „Bez ohľadu na to, či ho milujete, alebo nenávidíte, Rusko si zachová dôležitú úlohu vo svetovej ekonomike a diplomacii. Nie je totiž možné izolovať takú veľkú a silnú krajinu.

Západ môže škodiť ruskej ekonomike, obmedziť cestovanie ruských oligarchov a dokonca zmraziť majetok najväčších ruských spoločností, ale to nie je izolácia,“ konštatuje americký magazín.

Spomínané zbližovanie Rusko – Západ v boji proti terorizmu IŠ potrebuje však hlavne životodarnú vzájomnú dôveru, ktorá utrpela hlavne štátnym prevratom na Ukrajine a následnou občianskou vojnou na juhovýchode krajiny.

Pritom príčiny absencie dôvery niekedy vyvolávajú úsmev cez slzy. Napríklad v prípade reakcie Západu na žiadosť Ruska, aby mu západní partneri poskytli zoznam cieľov, ktoré by nemalo bombardovať. Rusi ho doteraz nedostali vraj preto, lebo „existujú obavy, že Rusko udrie práve na tieto terče“.

Podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova medzinárodná koalícia vedená USA zámerne chráni teroristov z IŠ. „Koalícia chce, aby IŠ oslabil sily prezidenta Asada. Za posledný rok uskutočnené údery proti teroristom a ich analýza potvrdzujú, že mali selektívny charakter.

Väčšinou sa netýkali jednotiek IŠ, ktoré mohli vytlačiť z pozícií sýrsku armádu,“ povedal minister v utorok v rozhovore pre televíziu Rusko1. Podľa Lavrova je to „nebezpečná a určite nejednoznačná hra, ktorá nedáva predstavu o tom, čo chcú USA“.

Z jednej strany chce podľa ruského ministra Západ, aby Islamský štát čo najviac oslabil vládu v Damasku. Na druhej strane ale nechce príliš posilniť IŠ, aby sa napokon nechopil moci v Sýrii.