Po poslednom útoku bojovníkov z teroristickej organizácie Islamský štát (IS) na európskej pôde by sa mali sprísniť podmienky pre držanie zbraní či obchodovanie s nimi, rovnako sa má zlepšiť výmena informácií. Do konca roka by tiež členské krajiny EU mali nájsť zhodu s europarlamentom na pravidlách celoeurópskeho registra pasažierov v leteckej prevádzke (Passenger Name Register, PNR).
„Cieľom je mať jednoduchý, operatívny a výkonný stupeň spolupráce na trvalom základe,“ povedal novinárom po mimoriadne zvolanom rokovaní luxemburský vicepremiér Etienne Schneider. Práve Luxembursko je predsedníckou krajinou EÚ.
O rokovanie požiadalo Francúzsko. Štáty EÚ opäť podľa Schneidera jasne vyjadrili solidaritu so zasiahnutou krajinou. Už v utorok ministri obrany únie vyhoveli žiadosti Francúzska poskytnúť krajine v prípade potreby vojenskú pomoc.
Francúzskoy minister vnútra Bernard Cazeneuve pred schôdzkou tvrdo presadzovali nutnosť dokončiť rokovania s europarlamentom o registri pasažierov v leteckej prevádzke ešte tento rok. „Niektoré opatrenia sú potrebné ihneď a musia sa dohodnúť do konca roka,“ upozornil novinárov minister.
Systém by sa podľa prijatých záverov schôdzky mal týkať aj vnútroštátnych letov, uviedol Schneider. Podmienkou je podľa neho tiež dosiahnutie zhody s europarlamentom na „rozumnom čase“, počas ktorého budú záznamy uchovávané.
„Naozaj je potrebné už prijať a nastaviť systémy, keď medzi sebou členské štáty budú zdieľať tieto informácie,“ povedal novinárom český minister vnútra Milan Chovanec. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák nechápe, prečo sa o PNR musí rokovať už niekoľko rokov a vec stále blokuje Európsky parlament. „Naši občania si myslia, že takéto zoznamy sa už dávno evidujú. Nie je to tak,“ podotkol.
Európska komisia už v stredu predstavila svoje prvé zámery v záujme sprísnenia pravidiel pre držanie strelných, predovšetkým poloautomatických zbraní a obchodovanie s nimi. „Má to našu maximálnu podporu,“ vyhlásil Kaliňák. Európska komisia by podľa neho mala v tejto veci navrhnúť čo najprísnejšie opatrenia. „Terorista bez zbrane nie je nebezpečný,“ myslí si v tejto súvislosti slovenský minister.
Komisia má podľa prijatých záverov navrhnúť do konca roka zmeny schengenského kódexu tak, aby umožňovali aj systematickú kontrolu občanov krajín EÚ a ich biometrických údajov. Tieto dáta by malo byť možné porovnávať s relevantnými databázami. Využívať by sa pritom mali čo najviac také technické riešenia, ktoré umožnia čo najplynulejšiu prevádzku na hranici.
Takzvaná „Múdra hranica“, ktorú prijaté závery niekoľkokrát spomínajú, ale bude podľa českého ministra Chovanca hudbou vzdialenej budúcnosti. Kaliňák aj Chovanec upozornili, že len päť krajín EÚ – Česko a Slovensko sú medzi nimi – si vymieňa informácie o možných teroristoch či „zahraničných bojovníkoch“ s Europolom.
Práve lepšia výmena informácií, okrem iného cez schengenský informačný systém, je ďalším z kľúčových bodov, na ktorých sa ministri v Bruseli zhodli. Eurokomisár pre vnútro Dmitris Avramopulos opäť spomenul aj nápad na vznik určitej celoeurópskej spravodajskej služby, ktorý však nemá podporu členských štátov únie.
Ministri EÚ v Bruseli chcú predstaviť nové pravidlá o strelných zbraniach
Ministri vnútra i spravodlivosti členských krajín budú mať v piatok v Bruseli na mimoriadnom summite na stole aktuálny prehľad opatrení v súvislosti s teroristickým útokom v Paríži, okrem iného i kontrolu strelných zbraní. Ako ďalej uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku, EK tento týždeň predstavila nové opatrenia pre kontrolu strelných zbraní.
„Hlavným cieľom je sťažiť prístup k strelným zbraniam v únii, zabezpečiť kontrolu legálne držaných zbraní a posilniť spoluprácu medzi členskými krajinami,“ vysvetlil.
Medzi hlavné parametre nových pravidiel o kontrole strelných zbraní patrí napríklad sprísnenie držania poloautomatických zbraní s tým, že by ich nemohli držať jednotlivci. Komisia takisto navrhuje prísnejšie pravidlá pre nadobúdanie zbraní cez elektronické obchody, chce tak zabrániť predaju cez internet.
Zaviesť sa majú i spoločné európske pravidlá pre značenie zbraní pre ich lepšiu vysledovateľnosť, lepšia výmena informácií napríklad o rozhodnutiach, ktorými sa zamieta zbrojný preukaz či prepojenie národných databáz a registrov. Tiež treba prísnejší dohľad nad zberateľmi zbraní, aby sa znížilo riziko následného predaja zločineckým skupinám.
Opatrením je podľa Andreja Králika i posilnenie kontrol na vonkajšej hranici Európskej únie (EÚ) a lepšie využívanie Schengenského informačného systému. „Žiaľ, viaceré členské štáty nevykonávajú dôsledné kontroly na vonkajšej hranici EÚ. Európska komisia preto vyzvala členské štáty na rešpektovanie schengenských pravidiel a ich uplatňovanie v praxi,“ uviedol.
Komisia tiež členov únie vyzvala, aby maximálne využívali možnosti Schengenského informačného systému, ktorý umožňuje výmenu informácií, vyhodnocovanie rizík, presadzovanie zákazu vstupu a pobytu na území EÚ.
Na programe je i harmonizácia trestných kódexov, a teda rozšírenie skutkových podstát aj na aktivity súvisiace s terorizmom. „EK navrhne kriminalizáciu činností, ktoré súvisia s terorizmom, vrátane financovania terorizmu, prepravy, školení a výcviku teroristov,“ poznamenal.
Návrhom je i reforma uchovávania záznamov o preprave cestujúcich v leteckej doprave, ktorú už momentálne komisia rieši. "V rámci diskusie medzi Európskym parlamentom, členskými štátmi a Európskou komisiou zostáva otvorených niekoľko otázok.
Patrí sem napríklad otázka, či by legislatíva mala zahŕňať aj lety v rámci únie, rozšírenie sprístupnenia dát o pasažieroch aj na ďalšie druhy trestnej činnosti, pričom by sem okrem terorizmu patrili aj závažné trestné činy a cezhraničná kriminalita," vysvetlil Králik.
EK poprela, že by jej niekto návrh na vytvorenie minischengenu oficiálne predložil
Vytvorenie tzv. minischengenu v bodoch programu na zasadnutí Rady ministrov vnútra a spravodlivosti nie je. Na mimoriadnom summite sa zúčastní i minister vnútra Robert Kaliňák.
Informáciu o vytvorení minischengenu priniesli vo štvrtok 19. novembra zahraničné médiá. Ako ďalej informoval tlačový odbor kancelárie ministra vnútra, tento návrh je podľa rezortu nebezpečný, keďže by to smerovalo k zrušeniu jedného zo základných práv, a to je voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie.
Holandská vláda navrhuje vytvorenie akejsi malej schengenskej zóny, v rámci ktorej by sa zaviedli pasové kontroly na hraniciach viacerých západoeurópskych štátov. Prostredníctvom tohto kroku by sa mal dostať pod kontrolu prílev migrantov prichádzajúcich do Európy, oznámila vo štvrtok agentúra Reuters.
Holandsko už možnosť vytvorenia minischengenu načrtlo v diskusiách s Nemeckom a ďalšími partnerskými krajinami. O myšlienke sa však naďalej diskutuje na úrovni holandskej vlády, ale aj v nej sú na vec rozdielne názory.
Európska komisia poprela, že by jej niekto návrh na vytvorenie minischengenu oficiálne predložil, hovoriť o opatreniach na hraniciach budú ministri na dnešnom summite. Minischengen by mal podľa správ holandských médií zahŕňať štáty Beneluxu, Nemecko a Rakúsko. Súčasťou plánu by bolo vytvorenie tranzitných táborov pre migrantov, ktoré by sa nachádzali mimo hraníc tejto oblasti.
Ministri vnútra preberú prvé zmeny pravidiel po útokoch v Paríži
Ministri vnútra a spravodlivosti Európskej únie v piatok budú v Bruseli diskutovať o rýchlej sérii opatrení, ktorými môže EÚ reagovať na zmenené bezpečnostné prostredie po teroristických útokoch v Paríži. O mimoriadnu schôdzku požiadalo Francúzsko.
Hlavnými bodmi rokovania má byť diskusia o rýchlom prijatí pravidiel pre systém PNR alebo posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach schengenského priestoru tak, aby sa viac týkali aj občanov krajín EÚ. Hovoriť sa bude aj o problematike obchodovania so zbraňami alebo o tom, ako zamedziť financovaniu teroristických sietí.
Útok v Paríži si minulý týždeň vyžiadal 129 obetí a prihlásila sa k nemu organizácia Islamský štát (IS). Francúzsko už zintenzívnilo letecké útoky na ciele IS v Sýrii aj Iraku. Tento týždeň tiež o pomoc vo vojenskej oblasti požiadala ostatné štáty únie.