Balkán si utečencov vyberá. Vstupenkou je vojna

Na "Oni áno, vy nie" zaznela odpoveď: "Keď my nie, tak ani oni." Balkánska trasa, kadiaľ prúdia migranti smerom na západ a sever Európy, má nové úzke hrdlo. V zemi nikoho na severných hraniciach Grécka uviazli tisíce zúfalcov, ktorým Macedónsko odoprelo vstup na svoje územie.

21.11.2015 10:00
utečenci, migranti, migračná kríza, Foto:
Iránski utečenci, ktorí uviazli na grécko–macedónskej hranici, protestujú proti selektovaniu migrantov. Sýrčania, Iračania a Afganci čakajú, kým ich pustia na druhú stranu.
debata (26)

V snahe oddeliť ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím od ekonomických migrantov Skopje rozhodlo, že bude púšťať ďalej iba žiadateľov o azyl zo Sýrie, Iraku a Afganistanu. Tí zvyšní sa však proti rozhodnutiu búria.

Stovky Iráncov, Bangladéšanov, Maročanov a občanov ďalších krajín, kde práve nezúri ozbrojený konflikt, zablokovali železničnú trať Solún – Skopje. Koľajnice podľa spravodajského portálu Plusinfo.mk vlastnými telami zaľahlo asi tristo osôb.

Hranicu tak v priebehu dňa nemohlo prejsť desať vlakov. Na svojich šťastnejších spolupútnikov, ktorí nad hlavami držali dokumenty oprávňujúce ich cestovať ďalej, migranti s pomyselnou nálepkou „ekonomickí“ pokrikovali: „Keď nemôžeme my, nepustíme ani vás.“

Na hlavnom hraničnom priechode medzi Gréckom a Macedónskom Idomeni – Gevgelija panuje napätie, aké tam nevládlo od augusta, keď sa macedónske úrady prvý raz pokúsili prehradiť utečencom cestu. Vtedy ešte všetkým. Po záberoch dramatických scén s plačúcimi deťmi v oblakoch slzotvorného plynu a utečenccami mlátenými obuškami, ktoré odvysielali zahraničné televízie, Skopje v lete snahu zablokovať hranicu rýchlo vzdalo.

Tentoraz je však v zložitejšej situácii. Domino so selektovaním migrantov padá od prostriedku tohto týždňa od Slovinska cez Chorvátsko až po Srbsko, ktoré k sebe prestali vpúšťať iných žiadateľov o azyl ako Sýrčanov, Iračanov a Afgancov. A Macedónsko, dvojmiliónová chudobná bývalá juhoslovanská republika, by sa nerado premenilo na zberný tábor migrantov druhej kategórie.

„Nechceme byť nárazníkovou zónou medzi Gréckom a zvyškom Európskej únie,“ vyhlásil v piatok macedónsky premiér Nikola Gruevski. „Nemôžeme si dovoliť vpúšťať denne desaťtisíc migrantov, ktorí by nabúrali fungovanie štátu. Obávame sa, že migranti, ktorých nevpustia do západnej Európy, uviaznu u nás. To sami nedokážeme zvládnuť, potrebujeme pomoc EÚ,“ dodal.

Skopje sa obáva, že keby neselektovalo migrantov, tak tí, ktorých by Belehrad odmietol prijať, by skončili v Macedónsku. Srbsko im už migrantov s dokumentmi iných ako vybranej trojice štátov začalo vracať.

Z niekoľkých stoviek vyhostených iba časť hľadala útočisko v záchytnom centre na severe Macedónska. Zvyšok sa utáboril pod holým nebom v zemi nikoho. Humanitárne organizácie varujú, že s ochladzujúcim sa počasím týmto ľuďom, medzi ktorými sú aj matky s malými deťmi, hrozí tragický osud.

Kapacity Macedónska sú obmedzené. Krajina je naraz schopná ubytovať len dvetisíc utečencov, z toho 1 500 pri gréckych a 500 pri srbských hraniciach. Doteraz to stačilo, lebo všetkých migrantov pri južnej hranici organizovane nasadili do špeciálnych vlakov a o niekoľko hodín neskôr ich vysadili pri severnej.

Zrazu sa však dosiaľ plynulý tranzit zasekol a na priechode Idomeni – Gevgelija polícia čelí tlaku tisícov migrantov, pokúšajúcich sa prekonať zátarasy z trojitého ostnatého drôtu. Niekoľko stoviek Sýrčanov, Iračanov a Afgancov sa jej v piatok napriek protestom zvyšku čakajúcich podarilo previesť do Macedónska, potom však prijímanie žiadateľov o azyl pozastavila s odôvodnením, aby okolie hraničného priechodu nebolo preplnené.

Na gréckej strane hranice pri obci Idomeni tak uviazlo vyše tritisíc ľudí vrátane vyše tisícky Iráncov a migrantov zo severu Afriky, pre ktorých Skopje vyhlásilo stop. „Som tu už dva dni,“ posťažoval sa agentúre AP jeden z iránskych migrantov. „Chcem za svojou rodinou do Anglicka, čakajú ma,“ dodal. „My Iránci vari nie sme ľudia? Ako to, že nás Nemci prijímajú a títo tu nie? Som kresťan a vo svojej krajine čelím prenasledovaniu,“ doplnil ho ďalší Iránec.

Zúfalstvo na hraničnom priechode prejavil aj tridsaťročný Afganec, ktorý by síce mohol prejsť, ale nechce opustiť svoju iránsku manželku a dve malé deti tiež s iránskymi dokladmi. Uviazli sme v pasci. Nedovolia mojej rodine prejsť. Nemáme peniaze. Čakáme tu bez akejkoľvek predstavy o tom, čo sa stane," povedal Afganec, ktorý si založil rodinu v susednom Iráne, kde žil ako utečenec.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v piatok upozornil, že postup, aký zvolili balkánske krajiny pri filtrovaní migrantov, keď niektorým nie je ani umožnené, aby svoju žiadosť o azyl predložili, nezodpovedá medzinárodným konvenciám.

„Nemôžete predpokladať, že niekto, kto pochádza z určitej krajiny, nie je utečenec. O udelení azylu treba rozhodovať po posúdení merita veci a nie na základe štátnej príslušnosti,“ zdôraznil hovorca UNHCR William Spindler.

Podľa údajov UNHCR viac ako polovica migrantov, ktorí tento rok prišli do Európy, pochádza zo Sýrie. Druhú najpočetnejšiu skupinu predstavujú Afganci, ktorí tvoria 14 percent z celkového počtu. „Ale ľudia z iných krajín tiež hľadajú útočisko v Európe a musí im byť poskytnutý rovnaký prístup,“ upozornil Spindler.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Balkán #utečenci #migračná kríza