Premiér Jaceňuk reagoval na diverziu radikálov tesne pred tým, ako aj Berlín nazval konanie Kyjevom nekontrolovateľných radikálov zločinom a vyzval vedenie krajiny na odhalenie a potrestanie vinníkov. Šéf kabinetu zároveň však podporil rozhodnutie prezidenta Petra Porošenka dočasne zastaviť nákladnú dopravu na polostrov. Dôvodom je „napätá situácia na hranici s Krymom“, strety medzi „okupačnou mocou a spoločenskými aktivistami“ blokujúcimi Krym, čo potvrdzuje pokračujúce spoločenské kvasenie na Ukrajine. Podľa Porošenka Ukrajina najnovším krokom „bráni práva Ukrajincov na Kryme, ktorý je ukrajinským územím“.
„Revolúcia ešte neskončila, pretože nedosiahla hlavný cieľ. Systém ostal. Znamená to, že vláda oligarchov stále existuje,“ pokúsil sa v relácii TV Rossia1 načrtnúť súčasnú situáciu v krajine a jej možný vývoj ukrajinský politológ Pavel Žovnirenko, priamy účastník udalostí spred dvoch rokov v centre Kyjeva. Rovnaký názor vyjadril pre ukrajinský portál Korrespondent aj ďalší „veterán“ revolúcie Jurij Dmitrišin. Podľa neho politici, ktorí stáli na tribúne Majdanu, a ktorí sa po víťazstve dostali k moci, „nepustili medzi seba skutočných aktivistov revolúcie“.
Revolúcia sa ešte neskončila, pretože nedosiahla hlavný cieľ.Pavel Žovnirenko, ukrajinský politológ
„Prakticky nik sa z nich nedostal do orgánov výkonnej moci. Jednoducho im v tom zabránili. Systém sa nezmenil. Akurát ho premaľovali inou farbou. Súčasťou systému sú dnes aj tí, proti ktorým Majdan protestoval a dodnes ich nepotrestali,“ sumarizuje Dmitrišin. Čoraz častejšie sa preto nielen na Ukrajine hovorí o tzv. druhom Majdane. Ako konštatoval v týždenníku Der Spiegel nemecký politológ Benjamin Bidder, príčinou je v neposlednom rade „nekompetentnosť predstaviteľov vládnej moci“.
Ukrajinci si v sobotu pripomenuli už druhé výročie začiatku proeurópskych protestov známych ako Euromajdan. Už druhý raz Ukrajinci pri tejto príležitosti oslavovali Deň dôstojnosti a slobody, ktorý dekrétom ustanovil ukrajinský prezident Petro Porošenko. Opätovne sa v tejto súvislosti hovorilo o výdobytkoch a úspechoch revolúcie.
„Väčšina Ukrajincov považuje za úspech skutočnosť, že krajine sa podarilo takpovediac odtrhnúť od Ruska. A to aj za vysokú cenu, ktorú ukrajinská spoločnosť už zaplatila a ešte zaplatí v podobe katastrofálnej sociálnej situácie. A tak Ukrajinci oslavujú a hovoria, že čierne je biele a opačne,“ tvrdí ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. Zároveň pred kamerami ruskej televízie Rossia1 upozornil, že „to, čo sa stalo, je aj chybou Ruska“.
„Vždy sa dohodlo s ukrajinským vedením. A spoločnosť? Tou nech sa vraj zaoberajú americké granty. A tak hlavným výdobytkom Majdanu je to, že prozápadné sily získali politickú moc a na tom má podiel aj Rusko ignorujúce spoločenskú situáciu u svojho suseda. A výsledkom je, a potvrdzujú to aj najnovšie prieskumy verejnej mienky, že dve tretiny Ukrajincov je dnes prozápadne orientovaných, zatiaľ čo po Majdane to bolo približne 50 ku 50,“ dodáva Pogrebinskij.
Svetoznámy ruský režisér Karen Šachnazarov sa v spomínanej diskusnej relácii pozastavil nad samotným charakterizovaním udalostí spred dvoch rokov. „Prečo o nich hovoria ako o revolúcii? Veď revolúcia je vždy spojená s otázkou moci. A v prípade Ukrajiny ostala v rukách rovnakých ľudí, ktorí iniciovali udalosti na Majdane. A v takom prípade nejde o revolúciu, ale o prevrat postavený v decembri 2013 na v tom momente jedinom možnom aspekte. A tým bol nacionalizmus. Výsledkom je diktatúra oligarchov s nacionalistickým pozadím. Pre Rusko to znamená, že v jeho susedstve vznikla vážna hrozba v podobe existencie protirusky naladeného štátu,“ myslí si Šachnazarov. Podľa neho „hlavným“ výsledkom Majdanu je strata ukrajinskej suverenity.
„Ukrajina sa stala bojiskom medzi Západom a Ruskom. A tak o jej osude nebudú rozhodovať Ukrajinci, ale Západ a Rusko,“ dodal ruský režisér. Svojím spôsobom ho podporil aj ukrajinský politológ Pogrebinskij, keď konštatoval, že „východiskom z ukrajinskej krízy je hľadanie kompromisu, na ktorom sa musí dohodnúť Západ a Rusko“.