Zoznam vznikol po odhalení príprav atentátu v belgickom Verviers v januári tohto roku. Na vlastnú žiadosť ho dostala k dispozícii aj starostka bruselskej štvrti Molenbeek, kde žije viacero zradikalizovaných osôb.
Abdelhamid Abaaoud, ktorý je považovaný za strojcu útokov z 13. novembra v Paríži, je v tomto zozname označený ako „zradikalizovaný“, s poznámkou, že odišiel do Sýrie. Bratia Abdeslamovci sú podľa zoznamu tiež zradikalizovaní a patriaci k islamistickému hnutiu. Na zozname je aj meno Mohameda Abriniho, ktorý je podozrivý z účasti na atentátoch v Paríži a ktorý je – podobne ako Salah Abdeslam – na úteku.
Brahim Abdeslam bol jedným zo samovražedných atentátnikov v Paríži, Abaaoud prišiel o život pri policajnej operácii súvisiacej s pátraním po komplicoch páchateľov parížskych atentátov, ktorá sa uskutočnila 18. novembra na parížskom predmestí Saint-Denis.
Francúzske médiá dnes uviedli, že belgické úrady o zradikalizovaných islamistoch vedeli, ale nič nepodnikli.
Starostka Molenbeeku Francoise Schepmansová sa bráni, že štvrť má k dispozícii len mestskú políciu, a podobnými kauzami sa musí zaoberať polícia na federálnej úrovni.
Benevolentný postoj k sieti islamistov vyvolal búrlivú reakciu nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ktorá socialistov obvinila zo zodpovednosti za dnešný stav, keď sa „Brusel stal zázemím islamistického barbarstva“. Poslanec N-VA Karl Vanlouwe sa v článku pre belgický denník Le Soir zameral najmä na niekdajšieho socialistického starostu Molenbeeku a exministra spravodlivosti Philippa Moureauxa, ktorý bol podľa neho príliš tolerantný a „zatváral oči pred tými, ktorí zastrašovali dievčatá a ženy, čo sa nechceli zahaľovať, predávali v štvrti zbrane a drogy“ a iní zašli ešte ďalej, keď po boku Islamského štátu páchali atentáty v západnej Európe.
Francúzsky denník Le Monde vo svojom utorkovom vydaní tiež kritizoval prílišnú tolerantnosť belgických úradov, ktoré nechceli v Belgicku narušiť mier panujúci v spoločnosti. Na túto kritiku odpovedal denník La Libre Belgique replikou, že podobná kritika by bola oprávnená od štátu, ktorý by mohol byť príkladom spolužitia a integrácie. „Takto (kritika) vyhovuje len Dáišu (Islamskému štátu), ktorého cieľom je rozdeľovať, rozdeľovať a ešte raz rozdeľovať“.