"Najhoršie by bolo, keby sme to riešili priamo pred Tureckom na summite,“ reagoval pre Pravdu vysokopostavený diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Už v utorok Európska komisia (EK) oznámila vytvorenie fondu vo výške tri miliardy eur, ktorý pomôže zvládnuť Ankare nápor sýrskych utečencov. V Turecku je ich viac ako dva milióny. Otázkou zostáva, ako sa naplní kapacita fondu, keďže má fungovať už od 1. januára 2016 a má pokryť aj rok 2017. Suma 500 miliónov má ísť z európskeho rozpočtu. Zvyšok by mali doplniť členské štáty. Na Slovensko pripadla suma 13 miliónov eur.
Magazín Spiegel však tvrdí, že Nemecko chce celé tri miliardy zaplatiť z rozpočtu EÚ, keď by sa mohli peniaze presunúť zo štrukturálnych fondov či z rozpočtovej kapitoly poľnohospodárstvo. To by mohlo mať vplyv najmä na členské krajiny na východe. Spiegel napísal, že je to spôsob, akým chce dať nemecká kancelárka Angela Merkelová najavo nespokojnosť s tým, že tieto štáty odmietajú povinné kvóty na delenie žiadateľov o azyl. Tie na súde napadne Slovensko, pridá sa aj Maďarsko a v piatok český vicepremiér Andrej Babiš vyhlásil, že by to mala zvážiť aj Praha.
Spiegel tiež uviedol, že na nájdenie peňazí pre Turecko by mohla slúžiť klauzula, ktorá ráta s nepredvídateľnými udalosťami. V prípade jej aktivovania ide o navŕšenie rozpočtu vo výške 0,03 percenta hrubého domáceho dôchodku EÚ.
Pred summitom sa tiež veľa diskutovalo o možnom presídlení utečencov z Turecka. Nedá sa vylúčiť, že sa zmienka o tom objaví aj v záveroch schôdzky. Hoci Spiegel tvrdí, že to Východoeurópania nechcú.
Slovensko bude na schôdzke zastupovať premiér Robert Fico. Predseda vlády podľa agentúry SITA uviedol, že zásadne odmieta akékoľvek presídľovanie utečencov z Turecka. Podľa Fica Ankara od Európskej únie žiada okrem peňazí aj pokrok v rokovaniach o vstupe do EÚ či vízovú liberalizáciu. „Je celkom pochopiteľné, že Turecko tento príbeh zobralo ako veľkú príležitosť,“ citovala Fica SITA. Ako premiér dodal, rozumný proces vízovej liberalizácie by sa podporiť dal, že spolupráca je podmienená a plnením readmisnej dohody medzi EÚ a Ankarou.
Ide o to, aby Turecko späť prijímalo tých ľudí, ktorí nelegálne vstúpili na územie únie. K vízovej liberalizácii vo vzťahu k Ankare by potom mohlo dôjsť v októbri 2016. "Turecko chce tiež debatu o utečeneckej kríze využiť na diskusiu o možnom členstve v únii. Je to však v mnohých štátoch EÚ politicky kontroverzné. Neexistuje veľká šanca, že by sa Turecko stalo niekedy v krátkom čase členom únie,“ pripomenul pre Pravdu pred summitom Andrew Geddes, expert na migráciu zo Sheffieldskej univerzity.