Foto: SITA/AP, Gregor Fischer
Základnou otázku je, či najväčší hráči, ktorými sú USA, Čína a India, znížia emisie, ktoré sú pôvodcom klimatických zmien. Tie sa prejavujú nielen nárastom teploty, ale aj stúpajúcou hladinou morí, topením ľadovcov a extrémnymi prejavmi počasia, ktoré ohrozujú ľudí na životoch.
Atmosféra pred začatím konferencie je mierne optimistická. O klimatických zmenách politici bez výsledku rokujú už dve desaťročia, veria však, že v Paríži sa to zmení. „Sú dva pozitívne body pred začatím rokovaní. Globálna politická vôľa niečo urobiť a pokles cien obnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú nahradiť fosílne palivá, ako je ropa, uhlie či zemný plyn,“ uviedol Fatih Birol z Medzinárodnej energetickej agentúry.
Na prvom z dvanástich dní rokovaní sa zúčastnia prezidenti a predsedovia vlád takmer všetkých krajín sveta. Slovensko bude zastupovať premiér Robert Fico.
Sledujte s nami online prenos agentúry ČTK z konferencie o klimatických zmenách
Ochotu zvýšiť úsilie v boji proti klimatickým zmenám deklarovali všetci veľkí producenti skleníkových plynov vrátane USA, Číny, Indie i Ruska. Americký prezident Barack Obama viackrát zopakoval, že klimatické zmeny sú pre USA bezpečnostným rizikom a ich ignorovanie by sa mohlo vypomstiť. Preto mnohí dúfajú, že Obama pôjde príkladom, ktorý budú nasledovať aj ostatné krajiny.
Stretnutie v Paríži totiž mnohí vnímajú ako poslednú šancu niečo s globálnym otepľovaním urobiť. Aby sa podarilo predísť katastrofickým scenárom, je podľa väčšiny vedcov nutné udržať rast teploty pod dvoma stupňami Celzia. Dosiahnuť sa to má znížením emisií skleníkových plynov.
To sa však zrejme nepodarí. Najväčší producenti oxidu uhličitého totiž už predložili svoje plány, ako chcú produkciu tohto skleníkového plynu obmedziť, a podľa prepočtov organizácie Climate Action Tracker to bude stačiť len na obmedzenie rastu teploty o 2,7 až 3,7 stupňa Celzia. Aj nejaká dohoda však bude lepšia ako žiadna.
Svetová klimatická konferencia COP21 sa uskutoční za prísnych bezpečnostných opatrení. Účastníkov bude chrániť zhruba 11-tisíc policajtov a ďalšie tisícky budú rozmiestnené na hraniciach a letiskách. Vzhľadom na vyhlásený výnimočný stav v Paríži sa nebudú konať ani žiadne demonštrácie. Aktivisti v nedeľu vytvorili len symbolickú ľudskú reťaz, ktorá prechádzala okolo klubu Bataclan, kde bolo najviac z celkom 130 obetí atentátov z 13. novembra. „Zneužívajú, znečisťujú, zarábajú! V ohrození je spoločnosť a podnebie“ stálo na jednom z nápisov, ktoré priniesli niektorí zo stoviek účastníkov akcie.
„Treba verejne tlačiť na vedúcich predstaviteľov. Zrušenie manifestácie nás sklamalo, ale toto je dobrá alternatíva k mobilizácii,“ vysvetlila novinárom 29-ročná účastníčka reťaze Aude. Podobné ľudské reťaze vznikli aj v ďalších francúzskych mestách, napríklad v Caen a Chambéry. Niekde podľa miestnych spravodajských webov proti účastníkom zasiahla polícia s odvolaním na dočasný zákaz zhromažďovania na pozadí hrozby ďalších atentátov v krajine.
Plán B neexistuje
Úlohou politikov na COP21 bude nájsť kompromisnú dohodu, ako zabezpečiť pokles emisií oxidu uhličitého a vyhnúť sa tak fiasku z Kodane v roku 2009. Tam tiež politici rokovali dva týždne, ale bez výsledku.
Teplota pritom už o jeden stupeň Celzia v porovnaní s obdobím priemyselnej revolúcie vzrástla a ďalej rastie. Dôkazom toho je aj to, že rok 2015 bude podľa všetkého najteplejší od doby, čo existujú záznamy. Oznámila to Svetová meteorologická organizácia (WMO). Podľa nej za to môže ľudská činnosť, ale aj nebezpečný klimatický jav zvaný El Niňo, kvôli ktorému by mohol byť nasledujúci rok ešte teplejší. „Smer vývoja v roku 2015 nás vedie k predpokladu, že tento rok bude pravdepodobne najteplejším, aký bol doteraz zaznamenaný,“ uvádza správa. O tom, že sa priemerná teplota na zemskom povrchu zvýšila oproti predpriemyselnej ére o jeden stupeň, vraj „niet pochýb“.
„Som primeraným optimistom, že sa štátom podarí dohodnúť na univerzálnej dohode. Nemáme čas mrhať časom. Nemáme plán B, pretože nemáme planétu B,“ povedal v tejto súvislosti generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun.
Financie a ciele
Vedci poukazujú aj na skutočnosť, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je najvyššia za minimálne posledných 800-tisíc rokov. Vtedy bolo na zemi podstatne teplejšie, ľad sa nachádzal len v Antarktíde a hladina morí bola o 30 metrov vyššie, ako je dnes. Keby hladina tak stúpla teraz, zaplavené by boli prakticky všetky prímorské mestá od New Yorku po Šanghaj.
Problematickými časťami novej klimatickej dohody sú nielen presná definícia cieľa, ale aj voľba metódy na jeho dosiahnutie, vyhodnocovanie výsledkov či trvanie záväzkov. Citlivým bodom rokovaní je tradične aj financovanie aktivít spojených s problematikou zmeny klímy. Na konferencii v Kodani v roku 2009 sa dohodlo vytvorenie Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal byť hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov. Europarlament nedávno vyzval členské štáty EÚ, aby sa dohodli na zvýšení príspevkov na financovanie klimatických záväzkov tak, aby bolo v celosvetovom meradle reálne dosiahnuť cieľovú sumu 100 miliárd amerických dolárov ročne.
Súčasný právny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy tvoria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy prijatý v roku 1992 a Kjótsky protokol k dohovoru z roku 1997 s cieľom znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti roku 1990. Do Paríža prichádza Európska únia jednotne s cieľom znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. „Sú to veľmi ambiciózne ciele a Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a rezort životného prostredia verí, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie slovenského hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízkouhlíkovým technológiám,“ uviedol k tomu Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia.
Realizovateľné plány
Svoje plány predstavili aj ďalší poprední producenti CO2, ako sú USA, Čína či India. Existuje preto nádej, že dohodu sa skutočne podarí dosiahnuť.
„Ak by EÚ znižovala emisie jednostranne len sama, jediné, čo by dosiahla, by bola strata konkurencieschopnosti európskeho priemyslu oproti štátom, ktoré neinvestujú do drahých nových technológií šetrných voči životnému prostrediu. Preto je potrebná celosvetová dohoda. Tá sa však prijíma ťažko, lebo bude mať zásadné ekonomické dosahy,“ dodal Stano. Ak by sa dohodu v Paríži podarilo dosiahnuť, bude platná od roku 2020.
Pozitívom je, že cena obnoviteľných zdrojov energií kontinuálne klesá. Napríklad veterná turbína stojí 870-tisíc eur na jeden megawatt, kým v roku 2009 stála ešte 1,2 milióna eur.
Za rovnaké obdobie klesla cena solárnych panelov o 65 percent. Takisto kilogram polysilikónu, ktorý sa používa na ich výrobu, dnes stojí 13 eur, čo je historické minimum. Preto aj rozvojové krajiny sú ochotnejšie investovať do obnoviteľných zdrojov. Príkladom je India, ktorá chce do roku 2022 zvýšiť produkciu solárnej energie päťnásobne.
Podľa odborníkov je to však len začiatok a bude treba urobiť oveľa viac. Ak by sa totiž mal dosiahnuť cieľ zabrániť rastu priemernej globálnej teploty o 2 stupne, musel by celý svet do roku 2100 upustiť od používania fosílnych palív. Teda napríklad autá by museli jazdiť na elektrinu a táto elektrina by musela byť vyrobená výhradne z obnoviteľných zdrojov.
Otázky a odpovede
Čo má byť cieľom konferencie COP21?
Podľa odborníkov, ak sa ľudstvo chce vyhnúť katastrofálnym dôsledkom globálneho otepľovania, musí zabezpečiť, aby priemerná teplota do konca tohto storočia nevzrástla o viac ako dva stupne Celzia. Na základe analýzy plánov jednotlivých krajín sa to však nepodarí dosiahnuť a teplota vzrastie o 2,7 až 3,7 stupňa. Existuje však šanca, že krajiny si v budúcnosti stanovia ambicióznejšie ciele.
Ako sa prejavujú klimatické zmeny?
V každej časti sveta inak. V našom regióne napríklad vlnami horúčav alebo dlhotrvajúcim suchom. Rastom teploty sa však aj topia ľadovce, čo dvíha hladinu morí. Podľa niektorých klimatológov sa napríklad všetky ľadovce v Alpách roztopia. Globálne otepľovanie sa okrem toho prejavuje extrémnymi výkyvmi počasia, častejším výskytom hurikánov, suchom či úhynom koralov.
Bude dohoda z Paríža pre krajiny záväzná?
Podľa všetkého nie. Mnohé krajiny na čele s USA sa stavajú proti tomu, aby výsledky summitu boli záväzné, a teda prijaté ako zákon. USA naproti tomu presadzujú, aby každých päť rokov bolo dodržiavanie dohody vyhodnocované a podľa toho sa prijímali ďalšie opatrenia. Cieľom USA je dosiahnuť, aby do roku 2100 boli eliminované všetky priemyselné zdroje oxidu uhličitého.
Aký je postoj Slovenska?
Všetky členské krajiny Európskej únie budú vystupovať na konferencii spoločne a ponúknu rovnaké ciele. Zámerom EÚ28 je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 percent oproti úrovni z roku 1990. To už Slovensko formálne splnilo, ale problémom zostáva najmä podpora uhoľných baní. Únia sa totiž chce uhlia úplne zbaviť aj keď je to stále najvyužívanejší zdroj energie v EÚ. Za ním nasledujú obnoviteľné zdroje energie či jadrová energetika. Cieľom EÚ je aj zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 27 percent a zvýšiť energetickú efektívnosť rovnako o 27 percent.(MQ)