Jej začatia sa za prísnych bezpečnostných podmienok, vynútených nedávnymi útokmi vo francúzskej metropole, zúčastnilo na 150 hláv štátov a vlád. Politici vo svojich úvodných prejavoch apelovali na spoločnú zodpovednosť za budúcnosť planéty, o konkrétne aspekty dohody sa ale pravdepodobne zvedie tvrdý boj. Rozdiely sú pritom najmä medzi vyspelými a rozvojovými štátmi.
Cieľom dvojtýždňového zasadnutia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy je prijatie novej medzinárodnej zmluvy o ochrane klímy, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997 a ktorá by mala začať platiť od roku 2020. Hlavnou úlohou je znížiť globálne emisie skleníkových plynov tak, aby sa rast priemernej globálnej teploty udržal pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s úrovňami predindustriálnej éry. Tým by sa podľa expertov predišlo nezvratným zmenám klímy a tragickým dôsledkom týchto zmien, ako sú extrémne prejavy počasia či stúpajúca hladina oceánov.
Konferencia začala minútou ticha za obete nedávnych útokov v Paríži, Bejrúte, Bamaku, Tunise a Bagdade. Francúzsky prezident François Hollande v úvodnom prejave zdôraznil, že boj proti terorizmu a boj proti globálnemu otepľovaniu sú tesne spojené. „Na tejto klimatickej konferencii je v stávke mier … Boj proti terorizmu a boj proti klimatickým zmenám sú dve najväčšie globálne výzvy, ktorým musíme čeliť,“ povedal Hollande. Podľa britského premiéra Davida Camerona by sa dalo pred vnúčatami len ťažko obhájiť, keby sa nepodarilo zmenám klímy zabrániť.
Hollande tiež spoločne s indickým premiérom Naréndrou Módím oznámili založenie „solárnej aliancie“, ktorej cieľom je zvýšiť vo svete podiel „čistých“ zdrojov energie. K aliancii sa pripojilo viac ako 70 krajín sveta.
Sledujte s nami online prenos agentúry ČTK z konferencie o klimatických zmenách
Americký prezident Barack Obama v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty – ako druhý najväčší producent skleníkových plynov – prijímajú svoj diel zodpovednosti za klimatické zmeny a sú pripravené zapojiť sa do boja proti globálnemu otepľovaniu.
Obama však zdôraznil, že opatrenia, ktoré svet v tomto smere prijme, nesmú ísť na úkor ekonomického rastu, uviedla agentúra Reuters.
„USA nielen chápu svoju úlohu pri vzniku tohto problému, ale prijímame aj svoju zodpovednosť niečo v tomto smere urobiť,“ vyhlásil šéf Bieleho domu na úvod veľkej medzinárodnej konferencie klimatických zmenách, ktorá sa dnes začala v Paríži.
Obama vo svojom vystúpení varoval, že klimatické zmeny môžu ovplyvniť 21. storočie dramatickejšie než iné hrozby, ktorým čelí súčasný svet. Varoval, že ak sa nepodarí výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov, môže to viesť k nepredvídateľným dôsledkom, medziiným k masovým presunom obyvateľstva z oblastí najviac postihnutých dôsledkami otepľovania.
Prezident USA označil parížsku konferenciu za „akt odporu“ a odhodlania medzinárodného spoločenstva po teroristických útokoch vo francúzskej metropole z 13. novembra. Ocenil pritom Francúzsko za to, že napriek útokom neustúpilo od zorganizovania klimatických rozhovorov.
Obama sa na okraj summitu stretol so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, s ktorým sa zhodol, že spolupráca Washingtonu a Pekingu v oblasti klímy je kľúčová, a to napriek rozporom, ktoré medzi oboma krajinami panujú v iných otázkach. Čínsky prezident vo svojom prejave povedal, že jednotlivé krajiny musia dostať možnosť, aby si v boji s klimatickými zmenami zvolili svoju vlastnú cestu a že je potrebné, aby záväzky boli rozdelené spravodlivo. Indický premiér Naréndra Módí vyjadril rovno názor, že rozvinuté krajiny by mali prijať väčšiu zodpovednosť a rozvojové štáty by mali dostať „právo na rozvoj“. Sľúbil však, že do roku 2030 bude India vyrábať 40 percent svojej energie z nefosílnych palív.
Merkelová: Záväzky o znižovaní emisií by sa mali kontrolovať
Globálna dohoda o znižovaní emisií skleníkových plynov, o ktorej sa jedná nanklimatickej konferencii v Paríži, by podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej mala obsahovať mechanizmus, ako kontrolovať záväzky jednotlivých krajín.
Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave vyzval, aby pripravované výsledky o boji s klimatickými zmenami boli záväzné, a uistil, že Rusko svoje sľuby ohľadom znižovania emisií splní.
Podľa Merkelovej je potrebné, aby vznikajúca dohoda bola komplexná, ambiciózna, spravodlivá a záväzná. „Nie je to len otázka ekologickej nutnosti, ale tiež zdravej ekonomickej súvahy, závisí na tom naša budúcnosť ako ľudstva. Miliardy ľudí upínajú nádej na to, čo tu v Paríži dosiahneme,“ povedala kancelárka.
Doplnila tiež, ako si predstavuje prístup k chudobnejším krajinám, ktoré poukazujú na to, že dohoda musí zohľadňovať možnosť ekonomického rastu. „Emisie vypustené v minulosti pochádzali hlavne od nás (rozvinutejších krajín), preto teraz musíme stáť v prednej línii. Tie najzraniteľnejšie, najchudobnejšie krajiny musia dostať príležitosť získať rozvojovú pomoc. To je otázka základnej spravodlivosti,“ vyhlásila Merkelová.
„Zmeny klímy sa stali jednou z najvážnejších výziev, ktorým ľudstvo čelí,“ povedal Putin. Podľa neho Rusko svoje záväzky dodrží, rovnako ako splnilo, a dokonca prekonalo záväzky z Kjótskeho protokolu.
Obama: Spolupráca USA a Číny je pri ochrane klímy kľúčová
Spolupráca Spojených štátov a Číny je v snahe spomaliť globálne otepľovanie planéty kľúčová a oba štáty preto napriek rozporom v iných oblastiach musia nájsť spoločnú reč ohľadom znižovania emisií. Po pondelkovom stretnutí so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v Paríži to povedal americký prezident Barack Obama.
Podľa neho musí Washington a Peking svojimi záväzkami stáť v čele ďalších 180 krajín, ktoré začali vo Francúzsku rokovať o dohode o znižovaní emisií, ktorá nahradí Kjótsky protokol.
„Naša vedúca pozícia v tejto veci je absolútne nevyhnutná,“ povedal Obama v súvislosti s bojom s klimatickými zmenami. Americký prezident zároveň nezastieral, že v mnohých oblastiach majú Čína a Spojené štáty úplne odlišné názory.
Pripomenul okrem iného otázku kybernetickej bezpečnosti a počítačových útokov, z ktorých USA obviňujú čínskych hackerov, alebo spory okolo Juhočínskeho mora, kde si Peking napriek protestom ázijských štátov nárokuje niektoré územia.
Čínsky prezident zase počas stretnutia povedal, že spolupráca Spojených štátov a Číny je ešte dôležitejšia tvárou v tvár niektorým globálnym hrozbám. „Svetové hospodárstvo sa zotavuje pomaly, terorizmus je na vzostupe, a zmeny klímy sú obrovskou výzvou. V medzinárodných veciach je viac nestability a neistoty,“ uviedol Si Ťin-pching.
Čína vypúšťa do ovzdušia asi 30 percent celkových emisií skleníkových plynov, USA asi 16 percent. Ani jedna z týchto krajín sa nepripojila ku Kjótskemu protokolu podpísanému v roku 1997.
Foto: SITA, Evan Vucci
Fabius: Sme povinní dosiahnuť dohodu o boji s globálnym otepľovaním
Prvý prejav globálnej konferencie o klíme (COP21) predniesol peruánsky minister životného prostredia Manuel Pulgar-Vidal, ktorého krajina bola hostiteľom poslednej konferencie OSN a ktorý predsedníctvo COP21 odovzdal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Laurentovi Fabiusovi.
Pulgar-Vidal vo svojom prejave uviedol, že svet v súčasnosti čelí dvom hrozbám: terorizmu a klimatickým zmenám. Vyjadril presvedčenie, že záverečný dokument konferencie preukáže schopnosť krajín sveta, že dokážu spolupracovať v boji s globálnym otepľovaním aj terorizmom.
Šéf francúzskej diplomacie vo svojom prejave vyjadril nádej, že rokovania o parížskej zmluve o klíme budú úspešné. Dodal, že „úspech pri príprave záverečného dokumentu zatiaľ nebol dosiahnutý, ale je dosiahnuteľný“. „Máme povinnosť dosiahnuť úspech, pretože je to príliš dôležité a klimatické zmeny sú priveľkou hrozbou na to, aby sme sa uspokojili s minimálnou dohodou,“ zdôraznil Fabius.
Francúzsky prezident Francois Hollande vo svojom prejave upozornil, že budúcnosť planéty a osud miliárd ľudí bude závisieť od rozhodnutí, ktoré majú byť prijaté v Paríži. Dodal, že zmluva o otázkach klimatických zmien, ktorá by mala byť prijatá, musí byť „univerzálna a záväzná“.
Podľa Hollanda by hlavnú zodpovednosť za zmeny klímy na planéte mali niesť rozvinuté štáty, lebo práve tie vyprodukovali väčšiu časť skleníkových plynov. Navrhol tiež, aby tie ekonomiky, ktoré sa rozvíjajú najdynamickejšie, urýchlili svoj prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Podľa očakávaní organizátorov by sa na rokovaniach a debatách v rámci COP21 malo v najbližších dvoch týždňoch zúčastniť od 40 000 do 45 000 delegátov. Po víkende, keď sa v 175 krajinách sveta uskutočnilo vyše 2 000 pochodov, ktorých účastníci žiadali, aby z Paríža vzišla, „silná dohoda“ ohľadom klimatických zmien, budú v Paríži lídri štátov a vlád hovoriť o záväzkoch svojich krajín v oblasti ochrany planéty. Súčasne na demonštráciách zaznievalo, že „slová nestačia“ a „treba prejsť k činom“.
Po násilných potýčkach v Paríži je predbežne zadržaných 317 ľudí
Spolu 341 ľudí zaistila francúzska polícia pri potýčkach, ktoré prepukli v nedeľu v centre Paríža počas pokojnej demonštrácie za ochranu životného prostredia. Zo zaistených osôb bolo 317 predbežne zadržaných, informovali o tom v pondelok francúzske médiá s odvolaním sa na parížsku policajnú prefektúru.
Napriek platnému výnimočnému stavu a z toho vyplývajúceho zákazu hromadných akcií vytvorili stovky demonštrantov v Paríži niekoľko ľudských reťazí. Týmto spôsobom chceli pred klimatickým summitom OSN, začínajúcim sa v pondelok, podporiť opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania.
Jednu z reťazí vytvorilo okolo 4 500 ľudí, ktorí prešli v blízkosti koncertnej sály Bataclan, kde teroristi v piatok 13. novembra postrieľali 90 ľudí.
Jediná oficiálne povolená akcia sa v nedeľu konala práve na Námestí republiky v centre Paríža, kde občianske hnutie Avaaz rozmiestnilo približne 20 000 párov starých sandálov a topánok symbolizujúcich demonštrantov, ktorí kvôli zákazu zhromaždení nemohli prísť.
Parížsky policajný prefekt Michel Cadot v noci na pondelok uviedol, že medzi pokojnými demonštrantmi a násilníkmi nebola spojitosť. Podľa ministra vnútra Bernarda Cazeneuva je cieľ útočníkov vždy rovnaký: zneužiť pokojné povolené zhromaždenia angažovaných ľudí na páchanie neprijateľných násilností.
Spresnil, že na policajtov útočili malé skupinky ľudí, ktorí hádzali zápalné fľaše a dokonca aj petangové gule. Do policajtov hádzali aj sviečky, ktoré na Námestie republiky priniesli a zapálili ľudia na pamiatku obetí nedávnych teroristických útokov v Paríži.
Cazeneuve dodal, že pri potýčkach nebol nikto zranený, aj keď polícia pri rozháňaní davu použila slzotvorný plyn. Francúzsky prezident Francois Hollande označil tohtovíkendové násilnosti v Paríži „za poľutovaniahodné a škandalózne“.
IIED: Riešenie klimatickej zmeny najchudobnejších krajín bude stáť bilión USD
Približne jeden bilión dolárov bude v rokoch 2020–30 potrebovať 48 najchudobnejších krajín sveta na riešenie následkov klimatickej zmeny, a tieto plány by mali byť prioritou medzinárodnej podpory. Vo svojej najnovšej správe to tvrdia experti z Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj (IIED), ktorých dnes citoval webový portál denníka Japan Times.
Odhady vychádzajúce z plánov predložených najmenej rozvinutými krajinami (LDC) voči novej dohode OSN ohľadom zníženia globálneho otepľovania ukazujú, že od roku 2020, keď vstúpi do platnosti daná dohoda, pôjde ročne o 93 miliárd.
Táto suma obsahuje náklady vo výške 53,8 miliardy dolárov ročne na zníženie emisií a 39,9 miliardy dolárov na riešenie problémov spojených s extrémnym počasím a stúpajúcou hladinou mora, uvádza sa v správe IIED.
Najmenej rozvinuté krajiny – od Etiópie či Zambie a Jemen až po tichomorské ostrovné štáty – sú domovom najchudobnejších komunít, ktoré sužujú najhoršie následky zintenzívnejúceho sa sucha, záplav, búrok a rozpadávajúceho sa pobrežia.
Rozhovory, ktoré momentálne prebiehajú v Paríži, majú za cieľ vyjasniť, ako bohaté štáty od roku 2020 uvoľnia sľúbených 100 miliárd dolárov ročne na pomoc chudobnejším krajinám na tzv. čistý rozvoj a odolávanie klimatickým tlakom.