V nedeľu sa konal summit únie a Ankary, ktorý riešil utečeneckú krízu. V pondelok sa turecký premiér Ahmet Davutoglu zase stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Akoby všetky politické cesty Západu aspoň v tejto chvíli viedli do Ankary. No zároveň vzťah s Tureckom rámcujú aj otázky, kam chce krajinu posunúť podľa mnohých pozorovateľov čoraz autoritatívnejší prezident Recep Tayyip Erdogan.
Ako sa má Západ postaviť k mnohým problémom s ľudskými právami v Turecku? A čo je záujmom Ankary v Sýrii po zostrelení ruského lietadla a aký dosah to bude mať na utečeneckú krízu?
EÚ dúfa, že svojou ponukou pre Turecko obmedzí prílev migrantov do Európy. Únia vyčlenila pre Ankaru tri miliardy eur, aby zlepšila podmienky pre utečencov na jej území, ktorí prišli najmä zo Sýrie.
"EÚ teraz ťahá za kratší koniec povrazu ako Turecko,“ uviedol v súvislosti s migračnou krízou a rokovaniami Ankary s úniou slovenský premiér Robert Fico. Dohoda s Tureckom, ktorá mu sľubuje peniaze, rokovania o členstve v EÚ a možnú vízovú liberalizáciu je však tiež len malou časťou globálnej skladačky výziev.
Ďalšou bolo aj pondelkové stretnutie generálneho tajomníka NATO Stoltenberga a tureckým predsedom vlády Davutoglom. Premiér sa odmietol ospravedlniť za zostrelenie ruského lietadla. Aliancia zase pomerne jasne stojí za Ankarou.
"Všetci spojenci podporujú právo na obranu územnej celistvosti a vzdušného priestoru. Vítam tureckú snahu o vytvorenie kontaktov s Moskvou a prostredníctvom toho o zmiernenie situácie. Je dôležité, aby sme zostali pokojní a znížili napätie,“ uviedol Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí aliancie, ktoré sa koná v utorok a stredu.
"Americké dáta, ktoré som videl, potvrdzujú tureckú verziu udalostí,“ povedal aj veľvyslanec USA pri NATO Douglas Lute. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Spojené štáty mali od Moskvy letecké plány a mohli ich dať Turecku. "Žiadne plány nehovorili o narušení vzdušného priestoru inej krajiny,“ reagoval Lute.
"NATO chce ubezpečiť Turecko a prejaviť solidaritu, najmä čo sa týka narušenie jeho vzdušného priestoru,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný analytik Garret Martin z Európskeho inštitútu Americkej univerzity.
"Na druhej strane aliancia nemá žiadny záujem na zvyšovaní napätia. Spoluprácu s Ruskom potrebuje, aj keď máme rôzne záujmy. Moskva však môže pomôcť pri boji s teroristickou organizáciou Islamský štát a s ukončením konfliktu v Sýrii,“ uviedol Martin.
Všetky problémy, ktoré sa momentálne nahromadili, nahrávajú pesimistickým víziám. Súperenie veľmocí, terorizmus, ekonomické problémy, migrácia veľkého počtu ľudí nemajú jednoznačné a už vôbec nie rýchle riešenia.
Laboratórium chaosu je v tejto chvíli Sýria, kde všetci bojujú proti všetkým. Olej do tohto ohňa ešte prilialo zostrelenie ruského lietadla. "Je to veľmi nevyspytateľná situácia. Stať sa môže čokoľvek,“ reagoval pre Pravdu Kerem Öktem z Centra pre východoeurópske štúdie na univerzite v Grazi.
"V krátkodobom horizonte je to výhra pre ruského prezidenta Vladimira Putina a tureckú hlavu štátu Recepa Tayyipa Erdogana. Získavajú si domácu podporu, keď ukazujú, akí sú silní. Z dlhodobejšieho pohľadu však prehrávajú všetci. Sýrski utečenci, ľudia na Blízkom východe a v Turecku, Európska únia. Historické paralely sú takmer vždy chybné. Aj tak sa však nedá ubrániť spomienke a nevyspytateľnú situáciu pred prvou svetovou vojnou. A na to, ako sme sami kráčali v ústrety katastrofe,“ varuje Öktem.