Viacerí diplomati počas stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli priznali, že IS alianciu trocha prekvapil. "Od minulého roku zaznamenala organizácia územné zisky. Je to neštátny hráč, ktorý však má kapacity štátu,“ uviedol v centrále aliancie vysokopostavený diplomat, ktorý si neželal byť menovaný.
Na stretnutí v Bruseli zastupoval Slovensko minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Boj s IS bol nemalou súčasťou rozhovorov šéfov diplomacie.
"NATO je pilierom vojenskej kampane proti Daesh (iný názov pre IS, pozn. red.). Všetci členovia aliancie sú zapojení do kampane proti IS,“ uviedol americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute. V aliancii sú na zapojenie sa do konfliktu s džihádistami z Islamského štátu rôzne názory. No zatiaľ jednoznačne prevláda prístup, že boj s teroristami je záležitosťou rozhodnutia jednotlivých krajín. Ukázali to aj útoky v Paríži, pri ktorých 13. novembra zahynulo minimálne 130 ľudí. Bola to akcia teroristov napojených na IS, Francúzsko však priamo nepožiadalo NATO o podporu. Obrátilo sa na Európsku úniu.
"Francúzsko je tradične opatrné pri tom, že by dávalo do popredia NATO. Je to historický fakt,“ pripomenul pre Pravdu francúzsky bezpečnostný analytik Martin Michelot z Inštitútu pre európsku politiku-Europeum. Nezapojenie sa NATO do boja s IS však tiež do istej miery vyhovuje Američanom. Sú lídrom koalície proti teroristom, ale zároveň nie sú zviazaní pravidlom konsenzu, na základe ktorého sa rozhoduje v rámci aliancie.
Afganská operácia pokračuje
NATO nezníži svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane a v nebezpečných regiónoch krajiny zostane aj v roku 2016. Pôvodne sa počítalo, že sa z nich aliancia bude v rámci operácie Resolute Support (Rozhodná podpora) sťahovať. V rámci pozemného prístupu by sa mal o niekoľko vojakov zvýšiť aj príspevok Slovenska. Momentálne máme v Afganistane 38 vojakov. Podieľajú sa na podpore a výcviku afganských ozbrojených síl. Pôsobia v Kábule. Aliancia rozhodla o predĺžení podpory pre Afganistan aj v dôsledku nevyspytateľnej bezpečnostnej situácie. Aj pre ňu z krajiny odchádzajú emigranti. Afganci sú po Sýrčanoch druhou najpočetnejšou skupinou utečencov, ktorá v roku 2015 prišla do Európy. V Afganistane sa objavili aj skupiny, ktoré sa hlásia k teroristickej organizácii Islamský štát.
Na druhej strane je jasné, že bez USA nemajú európske štáty z vojenského, ale ani diplomatického hľadiska šancu riešiť problém s IS. Preto aj v aliancii v utorok zarezonovali slová bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej, ktorá je favoritkou na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách. Pre televíziu CBS povedala, že podporuje rozhodnutie súčasného šéfa Bieleho domu Baracka Obamu nevyslať do Iraku a Sýrie bojové jednotky. Clintonová by sa tejto stratégie tiež držala.
"V tejto chvíli si neviem predstaviť okolnosti, za akých by som súhlasila s vyslaním bojových jednotiek. Ako som už povedala, myslím si, že najlepším spôsobom, ako poraziť IS, sú útoky zo vzduchu, v ktorých sme lídrom,“ povedal Clintonvá. Zároveň neodmietla posilnenie úlohy špeciálnych jednotiek v boji proti IS a pomoc lokálnym silám, ktoré sú zapojené do konfliktu. Z jej slov je jasné, že Západ nechystá žiadnu pozemnú operáciu proti Islamskému štátu. Bez účasti USA by to bolo totiž nemožné.
"Čo sa týka Islamského štátu, otázka vojenskej operácie aliancie nie je na stole,“ potvrdil pre Pravdu aj Lajčák. "Je dôležité, aby sme pomohli krajinám na juhu, aby sme posilnili ich kapacity, aby mohli čeliť hrozbám. NATO je tu z pozadia pripravené pomáhať. Nemyslíme si však, že adekvátnym riešením situácie by bola vojenská operácia aliancie,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Viaceré európske krajiny sa však plánujú aktívnejšie zapojiť do boja proti IS. V stredu by mal britský parlament schváliť letecké údery proti teroristom v Sýrii. Nemecká vláda zase v utorok súhlasila s vojenskou pomocou, ktorou prispeje do konfliktu s džihádistami. Berlín nasadí prieskumné lietadlá, jednu fregatu a vyčlení 1 200 vojakov. Tento príspevok musí ešte schváliť nemecký parlament.
Súčasťou boja s IS majú byť aj zlepšené obranné kapacity Turecka. Pôjde pravdepodobne o posilnenie protiraketovej obrany a vyslanie viacerých lodí do Stredozemného mora. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že tento krok nijako nesúvisí s ruským bombardérom, ktorý zostrelilo minulý týždeň Turecko, ani s navýšením vojenských kapacít Moskvy v Sýrii. O posilnení obranyschopnosti Turecka sa aliancia rozprávala už predtým.