Minsk je pritom podľa neho cestou k skutočnému politickému riešeniu konfliktu a preto musí byť plne realizovaný všetkými stranami.
„Ruskom podporovaní separatisti ešte nestiahli svoje zbrane a vybavenie,“ poznamenal. Nelegálne skupiny na východe Ukrajiny, teda v Doneckej a Luhanskej oblasti, stále neboli odzbrojené. „Musíme vidieť stiahnutie ťažkých zbraní, úplné dodržiavanie prímeria, výmenu zajatcov,“ povedal Stoltenberg.
Pozorovatelia misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa neho tiež musí mať plný prístup do problémových oblastí a neobmedzené možnosti kontroly dodržiavania prímeria. Ukrajina zatiaľ nemôže kontrolovať svoju hranicu, pripomenul generálny tajomník aliancie.
Práve obnova schopnosti Kyjeva riadiť dianie na hranici je často chápaná ako kľúčový test plnenia Minskej dohody. Ukrajinci by mali správu hranice prevziať najneskôr na konci tohto roka. Po stredajšom rokovaní ministrov zahraničia krajín NATO s ich ukrajinským kolegom Pavlom Klimkinom Stoltenberg zopakoval, že aliancia chce Kyjev ďalej politicky i prakticky podporovať.
Už v utorok večer ministri hovorili o tom, ako pokračovať vo vzťahoch s Ruskom. Podľa generálneho tajomníka NATO sa zhodli, že nie je v rozpore medzi zabezpečením silnej obrany spojeneckých krajín a snahou o politický dialóg s Ruskom. „Presne naopak. Len kým sme silní, môžeme sa zúčastniť politického dialógu,“ mieni Stoltenberg.
Aliancia sa tak preto podľa neho aktívne prispôsobuje novému, menej transparentnému bezpečnostnému prostrediu, ale zároveň sa snaží o konštruktívnejší vzťah s Ruskom. Nová a podľa aliancie Moskvou spôsobená situácia je dlhodobá, myslí si Stoltengerg. Úlohou NATO je podľa neho práca na návrate prvkov transparentnosti a predvídateľnosti do bezpečnostnej situácie v Európe.
„Veríme totiž, že je tiež v ruskom záujme vyhnúť sa konfrontácii s NATO a naopak s ním spolupracovať. Sme si pritom istí, že politická angažovanosť musí byť podložená silou,“ povedal Stoltenberg.
Nórsky politik a bývalý premiér v tejto súvislosti pripomenul skúsenosť svojej krajiny, ktorá bola so susedným Ruskom schopná pracovať a vyjednávať nie napriek, ale práve v dôsledku svojho členstva v aliancii.
V stredu ráno ministri zahraničia aliancie súhlasili so vstupom Čiernej Hory do NATO, na čo Rusko okamžite reagovalo veľmi kriticky.
Rusko zrejme nesplní koncoročný termín ukrajinskej mierovej dohody
Hlavný veliteľ síl NATO generál Philip Breedlove varoval, že je iba malá nádej, že Rusko dodrží koncoročný hraničný termín mierovej dohody na východnej Ukrajine. Upokojenie tamojšej situácie podľa neho neznamená, že sa priblížilo ukončenie konfliktu.
Hlavný veliteľ síl NATO povedal nahlas to, čo si myslia viacerí západní predstavitelia, uviedla agentúra Reuters. Podľa Breedlova Rusko naďalej podporuje separatistov v oblasti a tamojší pokles násilností je spôsob, ktorým Rusko demonštruje svoju moc, dodala.
„Rusko naďalej podporuje svojich splnomocnencov na východnej Ukrajine,“ povedal Breedlove na tlačovej konferencii v Bruseli. „Je nepravdepodobné, že by sme v Minsku dostali všetko, čo potrebujeme, do konca roka,“ dodal v narážke na 12-bodovú mierovú dohodu podpísanú v bieloruskej metropole vo februári.
Rusko poprelo dodávky zbraní povstalcom i to, že by sa ruskí vojaci zapojili do konfliktu, v ktorom bolo od ruskej anexie Krymu v apríli 2014 zabitých vyše 8 000 ľudí. Americký generál Breedlove, ktorý je súčasne vrchným veliteľom spojeneckých síl NATO v Európe, povedal, že západné spravodajské služby naznačili opak.
„Rusko má plne pod kontrolou to, čo sa deje na kontaktnej línii, a využije to v budúcnosti,“ dodal. „Videli sme početné konvoje v Donbase, označené ako humanitárna podpora. Všetci vieme, že to nie je správne,“ dodal.
Po období relatívneho pokoja sa obe strany, povstalci i vláda, opäť ponosovali na ďalšie porušenia prímeria dojednaného v rámci minskej dohody. Obe strany uvádzajú, že ťažké delostrelectvo, ktoré malo byť už stiahnuté, sa naďalej používa.
Lídri Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska uzavreli vo februári v Minsku mierovú dohodu a Západ podmienil uvoľnenie ekonomických sankcií uvalených na Rusko jej uplatnením. Dohoda vyprší 31. decembra, ale francúzsky prezident Francois Hollande signalizoval, že môže byť predĺžená podobne, ako zrejme budú predĺžené sankcie uvalené na Rusko, uviedol Reuters.
Šéf americkej diplomacie John Kerry na separátnej tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO o ukrajinskej kríze vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby konal a uplatnil dohodu z Minska.
Breedlove i Kerry povedali, že koncoročný termín, stanovený v minskej dohode, zahŕňa obnovenie ukrajinskej kontroly na východných hraniciach, odstránenie všetkých neukrajinských štátnych síl z regiónu a prepustenie rukojemníkov.