Naposledy sa NATO rozšírilo o Albánsko a Chorvátsko, susedov Čiernej Hory, v roku 2009. Pre krajiny aliancie, kde žije dovedna 906 miliónov ľudí, členstvo maličkej Čiernej Hory, ktorá má len okolo 650-tisíc obyvateľov, by pred niekoľkými rokmi asi nebolo žiadnou veľkou správou. Veď NATO, ktoré má aj s rezervistami vyše 7,3 milióna vojakov, sa posilní iba o dve tisícky príslušníkov čiernohorských ozbrojených síl. Lenže v zmenenej zahraničnopolitickej situácii, keď aliancia odpovedala na ruskú anexiu Krymu a podporu Moskvy pre separatistov na východe Ukrajiny, je jej rozširovanie horúcou témou.
Rusko je podráždené
Moskva na začatie prístupového procesu reagovala varovaním, že by mohla prerušiť spoluprácu s Čiernou Horou vo viacerých oblastiach. Už predtým ruský minister Sergej Lavrov uviedol, že ďalšie rozširovanie aliancie by bolo chybou, dokonca provokáciou.
"Máme otvorené dvere,“ povedal v stredu v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Rozhodnutie prijať Čiernu Horu sa týka Čiernej Hory a NATO, nie Ruska,“ vyhlásil Stoltenberg. "Naša snaha vstúpiť do aliancie nezačala včera. Nemôže to byť prekvapením pre žiadneho zo zahraničných partnerov,“ reagoval na výhrady Moskvy Vesko Garčevič, čiernohorský koordinátor pre NATO. "Chcel by som pripomenúť, že čo sa týka ekonomického sektora, tak nie sme závislí na dodávkach energií z Ruska. Našim najdôležitejším hospodárskym partnerom je Taliansko. Rusko má investície v oblasti nehnuteľností, ale neočakávam, že by sa mohlo stať niečo vážne. Niečo, čo by vychýlilo Čiernu Horu zo smeru, ktorým sme sa pohybovali roky,“ povedal Garčevič.
Rozpoltená verejnosť
Ešte v roku 1999 NATO bombardovalo ciele na území Čiernej Hory, vtedy súčasti Juhoslávie, v rámci operácie, ktorá mala zastaviť konflikt v Kosove. Hoci absolútna väčšina náletov mala zacielené na Srbsko, ktorého vláda dodnes neuvažuje o vstupe do NATO, aj časť verejnosti v Čiernej Hore alianciu stále vníma ako nedávneho nepriateľa a s jasným euroatlantickým smerovaním vlády premiéra Mila Djukanoviča nesúhlasí. V masových protivládnych demonštráciách, ktoré v októbri vyústili do násilností, sa protesty proti korupcii, kriminalite, nezamestnanosti a chudobe prepojili s volaním po neutralite a užšej spolupráci s Moskvou i Belehradom.
Rozhodnutie prijať Čiernu Horu sa týka Čiernej Hory a NATO, nie Ruska.Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO
V poslednom prieskume verejnej mienky sa pre agentúru Damar za vstup do NATO vyslovilo iba 47 percent opýtaných, 39 percent bolo proti a 14 percent nerozhodných. Predstavitelia opozičného Demokratického frontu, ktorý združuje aj viaceré proruské a prosrbské strany, dokonca tvrdia, že odporcovia vstupu do NATO sú vo väčšine. Djukanovičovu vládu, ktorá chce dať vstup do aliancie ratifikovať poslancom parlamentu, jej odporcovia vyzývajú, aby o tejto otázke nechala rozhodnúť občanov v referende. To by sa podľa opozície mohlo konať súbežne s budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Kto bude ďalší?
Premiér Djukanovič označil získanie pozvánky do NATO za „najväčší historický okamih krajiny“ od vyhlásenia nezávislosti pred deviatimi rokmi. „Čierna Hora vstupuje do výnimočného zoskupenia štátov, ktoré sú synonymom pre najvyššie hodnoty modernej civilizácie,“ citovala ho agentúra AP. V roku 2006 sa v Čiernej Hore konalo referendum o odčlenení sa od Srbska. Na proces vedúci k vyhláseniu nezávislosti dohliadala aj slovenská diplomacia pod vedením veľvyslanca Františka Lipku a súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
"Čierna Hora splnila podmienky na to, aby získala pozvanie. A my sa z toho naozaj tešíme,“ vyhlásil v Bruseli Lajčák. Podľa šéfa slovenskej diplomacie sú prístupové rokovania s Čiernou Horou dôkazom, že NATO ďalej pokračuje v politike otvorených dverí. V budúcnosti by sa členmi aliancie mohli stať aj Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko. Lajčák pripomína, že tieto štáty vedia, aké problémy ich trápia.
Slabé miesta kandidátov
"V prípade Macedónska je to vyriešenie otázky názvu štátu. Čo sa týka Bosny a Hercegoviny, je to registrácia. A pri Gruzínsku je otvorených viacero otázok, ktoré sa týkajú posilnenia bezpečnosti všetkých spojencov, a vyplývajú z prijímania nových členov. Teda ide skôr o záležitosť geopolitického charakteru, ale aj o konkrétne vojensko-politické veci,“ pripomenul Lajčák.
Znamená to, že prijatie krajiny do NATO je suverénnym rozhodnutím aliancie, ale vyplýva aj z celkovej zahraničnopolitickej situácie. Macedónsko má dlhodobý spor o svoj názov s Gréckom. Bez jeho vyriešenia Atény nedovolia krajine vstúpiť do aliancie. V prípade Gruzínska zase časť jeho územia ovláda Rusko. Rovnaká situácia sa týka aj Ukrajiny, ktorej členstvo v NATO môže byť v budúcnosti tiež témou dňa.
"Je životne dôležité, aby si NATO udržalo svoju politiku otvorených dverí. Je to možnosť, ktorou sa dá povzbudiť vojenská spôsobilosť krajín, vytvoriť civilná kontrola nad vojenskými záležitosťami a podporiť pokrok smerom k demokracii,“ uviedol pre Pravdu Daniel Serwer, expert na globálnu bezpečnosť z Univerzity Johnsa Hopkinsa. "Neznamená to, že aliancia musí v každom prípade za svojich členov prijať Gruzínsko či Ukrajinu. Každý štát je potrebné posudzovať individuálne. Rusko však nemôže mať právo veta v prípade rozširovania,“ zdôraznil Serwer.
Budú sa NATO a Rusko viac rozprávať?
Severoatlantická aliancia a Moskva by mohli obnoviť komunikáciu prostredníctvom Rady NATO-Rusko. Naznačil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa agentúry AP povedal, že je ochotný počúvať, čo chce aliancia povedať. Obnovenie práce rady podporuje najmä Nemecko. "Predpokladám, že k tomu naozaj dôjde. Otázkou je, ako si to budú predstavovať Rusi. Nakoniec to môže byť Moskva, ktorá nebude súhlasiť, ak nesplníme jej podmienky,“ povedal pre Pravdu vysokopostavený diplomat jednej z členských krajín aliancie, ktorý si neželal byť menovaný.