Bol prepustený po odpykaní dvoch tretín zo štrnásťročného trestu odňatia slobody, ktorý mu tribunál udelil za jeho úlohu v krvavej etnickej čistke v Kosove v rokoch 1998 a 1999. Do trestu sa započítala aj väzba, do ktorej nastúpil pred desiatimi rokmi.
Lazarević sa vrátil z Haagu do juhosrbského mesta Niše vládnym lietadlom, ktorým si pre neho prileteli srbský minister obrany Bratislav Gašićc a minister spravodlivosti Nikola Selaković. Na letisku ich vítala početná delegácia, v ktorej nechýbali ďalší zástupcovia vlády vrátane náčelníka generálneho štábu Ljubišu Dikoviča.
„Mám za sebou desať stratených rokov. Prečo? Nebol som odsúdený za jediný konkrétny zlý čin, môj ani mojich 70-tisíc vojakov, ani za jediný zločin proti životu alebo majetku, ani za porušenie pravidiel vedenia vojny," povzdychol si podľa televízie B92 Lazarević pri stretnutí s uvítacou delegáciou v Niši. On aj ostatní, ktorí boli odsúdení s ním, akoukoľvek vinu odmietli priznať.
Ozbrojené útoky prerástli v čistky
Spočiatku jednotlivé ozbrojené útoky albánskych separatistov proti polícii a srbským predstaviteľom v Kosove sa v druhej polovici 90. rokov postupne rozrástli v ozbrojenú rebéliu. Vtedajšie vedenie s prezidentom srbsko-čiernohorskej Juhoslávie Slobodanom Miloševičom reagovalo rozsiahlou policajnou a vojenskou operáciou, ktorá sa neskôr zvrhla na etnickú čistku sprevádzanú miestami vraždením. 800-tisíc Albáncov vtedy z Kosova zo strachu utieklo alebo bolo vyhnaných, predovšetkým do Albánska.
Podľa údajov belehradského Fondu pre humanitárne právo počas vojny v Kosove prišlo o život vyše 13-tisíc ľudí, z ktorých približne dve tretiny tvorili Albánci. Srbské jednotky pri odsune z Kosova, vynútenom náletmi Severoatlantickej aliancie v Srbsku, so sebou previezli stovky tiel, aby ukryli dôkazy o spáchaných zločinoch.
Pred tribunál sa postavili viacerí
Lazarević sa dobrovoľne postavil pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vo februári 2005. O rok neskôr sa začal proces s ním a s ďalšími štyrmi vysokými srbskými činiteľmi obžalovanými zo zodpovednosti za zločiny spáchané počas vojny v Kosove. V roku 2009 boli odsúdení na 15 až 22 rokov väzenia.
Popri Lazarevićovi, ktorý dostal 15 rokov, ale v odvolaní mu bol trest o rok znížený, sedeli na lavici obžalovaných aj bývalý podpredseda srbskej vlády Nikola Šainović, bývalý náčelník generálneho štábu juhoslovanskej armády Dragoljub Ojdanić, generál Nebojša Pavković a niekdajší šéf srbskej tajnej služby Sreten Lukić. Milana Milutinoviča, ktorý bol v rokoch 1998–1999 srbským prezidentom, súd viny zbavil.
Milošević bol v samostatnom procese ICTY obžalovaný z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojen, ktoré v prvej polovici 90. rokov sprevádzali rozpad bývalej Juhoslávie. V marci 2006 však v cele tribunálu zomrel, podľa oficiálnej správy podľahol infarktu.