Základným princípom pri rozhodovaní vrcholnej ruskej súdnej inštancie o medzinárodných rozsudkoch má byť odteraz „nadradenosť ústavy Ruskej federácie“. Podľa agentúry Interfax je súčasťou zmien tiež zapracovanie príslušných úprav do základného zákona krajiny.
Predkladatelia návrhu sa dušujú, že schválené zmeny nijako nespochybňujú rešpektovanie medzinárodných záväzkov Ruskom. „Všetka naša činnosť je zameraná na plnenie medzinárodných dohôd,“ vyhlásil spoluautor zákona, predseda ústavného výboru dolnej komory Vladimir Pligin. Avšak navrhovatelia sa netaja tým, že nová právna úprava má zabezpečiť „právnu suverenitu Ruskej federácie“ a pomôcť „čeliť tendenčným rozsudkom“ vymáhajúcim od Ruska vysoké kompenzácie zo štátneho rozpočtu.
Rusko podpísalo európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v roku 1996. Jej ratifikáciou Moskva uznala jurisdikciu štrasburského súdu a zaviazala sa plniť jeho rozhodnutie.
ESĽP vlani Moskve nariadil zaplatiť 1,9 miliardy eur (asi 51 miliárd korún) akcionárom niekdajšej najväčšej ropnej spoločnosti Jukos, ktorú štát po uväznení ropného magnáta a oponenta Kremľa Michaila Chodorkovského zničil. Rusko sa odvolalo, ale odvolanie bolo zamietnuté. Ruské ministerstvo spravodlivosti potom vyhlásilo, že ďalšie kroky Moskvy budú vychádzať zo suverénnych záujmov Ruska a z ruskej ústavy.
Moskva tiež odmieta verdikt arbitrážneho súdu v holandskom Haagu, ktorý vlani v júli nariadil Moskve vyplatiť akcionárom za vyvlastnenie ropnej spoločnosti Jukos 50 miliárd dolárov (vyše 1,2 bilióna korún). Podľa verdiktu úradníci podriadení prezidentovi Vladimirovi Putinovi zmanipulovali právny systém s cieľom nechať firmu zbankrotovať. Putin však dal následne na vedomie, že Rusko jurisdikciu haagskeho súdu neuznáva.