„Je to porušenie medzinárodného práva a zákonov, ako aj irackej suverenity,“ reagoval na vpád Turecka iracký prezident Fuád Masúm.
Turecká vojenská prítomnosť na severe Iraku nie je však až taká prekvapujúca. Známe je totiž úzke prepojenie tureckého prezidenta Recepa Erdogana s Masúdom Barzáním a jeho Kurdskou demokratickou stranou. Barzání je dlhoročný lídrom (od roku 1979) a dnes akýmsi regionálnym prezidentom a hlavne spoľahlivým spojencom Turecka a Západu. Pre Turkov je Barzání a spol. nielen zásterkou v boji proti „horským“ tureckým Kurdom z PKK, ale zároveň aj zdrojom dodávok irackej ropy.
Dobre fungujúci tandem Erdogan – Barzání dokumentuje nedávna „pomoc“ Barzáního Ankare. Po tom, čo Rusi zverejnili dôkazy o dodávkach ropy do Turecka od teroristov z IS, irackí Kurdi sa poponáhľali zobrať vinu na seba. Vraj tisíce vozidiel prekračujúcich hranicu do Turecka patria im.
„V irackom Kurdistane čoraz viac počuť hlasy volajúce po odstúpení Barzáního, ktorý je odkázaný na tureckú podporu vrátane financií a aj preto ho nezaujímajú ostatné kurdské zoskupenia,“ odkryl pozadie najnovšieho vývoja politológ Semion Bagdasarov.
Ankara tvrdí, že v okolí Mosulu je niekoľko stoviek tureckých vojakov, aby poskytli „odbornú pomoc“ irackým ozbrojeným silám, ktoré v oblasti bojujú proti teroristom z IS. Podľa tureckého bezpečnostného zdroja citovaného Reuters Turecko o svojom kroku informovalo aj USA, ktoré to napokon priznali. Vzápätí sa však aspoň navonok dištancovali od vpádu Turkov tvrdením, že vraj „nejde o súčasť aktivít medzinárodnej koalície“. O kroku Ankary tak vedeli všetci, "len“ nie Bagdad. Turecké „korzo“ na severe Iraku pritom funguje už desiatky rokov. Z čias zvrhnutého a popraveného prezidenta Saddáma Husajna. Turecká armáda na základe dohody Ankary s Bagdadom v spoločnom boji proti Kurdom sa na severe Iraku vždy cítila ako doma. Pôvodne do hĺbky tridsiatich kilometrov prenasledovala na irackom území ozbrojených príslušníkov PKK a likvidoval ich základne.
„Vycvičili sme vyše 2 000 našich bratov z Mosulu, a tým prispievame k jeho oslobodeniu od teroristickej organizácie Islamský štát,“ cituje Reuters tureckého premiéra Ahmeta Davutoglua. Bagdad však oficiálne žiada, aby sa Turci stiahli, a oprávnene sa pýta: „Ak išlo skutočne o pomoc Kurdom v boji proti teroristom, prečo za naším chrbtom?“
O tom, že incident môže ešte viac zhoršiť už i tak komplikovanú situáciu v oblasti, svedčí aj možnosť, že Bagdad po vyslaní už niekoľkých signálov napokon aj oficiálne požiada Moskvu o leteckú pomoc v boji proti teroristom z IS. Tak ako to urobila aj Sýria. Podľa ruského politológa Jevgenija Satanovského chce Turecko vtiahnuť Irak do konfliktu, cítiac podporu aliancie a USA.
„Ak turecké vedenie niečo chce, tak sa o to aj usiluje. Vojna však nebude. Napríklad keď Turci v 60. a 70. rokoch boli na nože s Grékmi, ďalším členským štátom aliancie, nikto sa proti tomu nepostavil. Bolo to jediné, čo vtedy mohli Američania urobiť v snahe zabrániť vojne medzi krajinami. A Turecko sa na to spolieha, a preto vždy aj podľa toho koná,“ upozornil Satanovskij v rozhovore pre agentúru FAN. Nič na tom nezmení ani výzva šéfa bezpečnostného a branného výboru irackého parlamentu Hakíma Zámilího na „letecké údery proti tureckým vojakom, ktorí ešte zostali na irackom území“.